Ú investuje z modernizačného fondu viac ako 2 miliardy eur na pomoc pri modernizácii energetických systémov v deviatich členských štátoch vrátane Slovenska
Z modernizačného fondu sa dnes vyplatilo 2,17 miliardy eur na pomoc pri modernizácii energetických systémov v deviatich členských štátoch prostredníctvom 19 vybraných projektov. Tieto investície pomôžu krajinám EÚ s nižšími príjmami splniť ich ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a zároveň znížia emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zvýšia energetickú efektívnosť. Financujú sa z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Z modernizačného fondu sa od jeho spustenia v roku 2021 vyplatilo spolu 9,68 miliardy eur príjmov z EU ETS s cieľom pomôcť členským štátom urýchliť zelenú transformáciu. V nadväznosti na investície oznámené v júni vo výške 2,49 miliardy eur na 31 projektov dosiahli investície z modernizačného fondu na rok 2023 po dnešnom vyplatení 2,17 miliardy eur na 19 ďalších projektov celkovú výšku 4,66 miliardy eur, pričom sa celkom podporilo 50 projektov. Tento rok sa podpora z modernizačného fondu poskytla Bulharsku (197 miliónov eur), Chorvátsku (88 miliónov eur), Česku (1,848 mld. eur), Estónsku (66 mil. eur), Lotyšsku (5 mil. eur), Litve (11 mil. eur), Poľsku (221 mil. eur), Rumunsku (2,169 mld. eur) a Slovensku (60 mil. eur). Spomínaných 50 projektov sa zameriava na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí, energetickú efektívnosť a nahradenie výroby uhlia menej uhlíkovo náročnými palivami.
Podrobnosti:
Prijaté rozhodnutia o vyplatení
Potvrdenia prioritných investícií
Odporúčania investičného výboru modernizačného fondu
Zoznam potvrdených a odporúčaných investičných návrhov
Komisia víta významný pokrok, ktorý dosiahli Parlament a Rada pri pakte o migrácii a azyle
Politická dohoda o pakte o migrácii a azyle, ktorú dnes dosiahli Európsky parlament a Rada, predstavuje významný prelom na ceste k spoločnému systému riadenia migrácie v EÚ. Dohoda sa vzťahuje na päť kľúčových návrhov paktu:
- nariadenie o preverovaní: vytvorenie jednotných pravidiel týkajúcich sa identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín pri príchode, čím sa zvýši bezpečnosť v rámci schengenského priestoru;
- nariadenie Eurodac: vytvorenie spoločnej databázy, v ktorej sa budú zhromažďovať presnejšie a kompletnejšie údaje na odhaľovanie neoprávneného pohybu;
- nariadenie o konaní o azyle: zvýšenie účinnosti a rýchlosti konaní o azyle, návrate a konaní na hraniciach;
- nariadenie o riadení azylu v oblasti migrácie: zriadenie nového mechanizmu solidarity medzi členskými štátmi s cieľom vyvážiť súčasný systém, v ktorom je za veľkú väčšinu žiadostí o azyl zodpovedných niekoľko krajín, a jasných pravidiel o zodpovednosti za žiadosti o azyl;
- nariadenie o krízových situáciách a prípadoch vyššej moci: zabezpečenie, aby bola EÚ v budúcnosti pripravená čeliť krízovým situáciám vrátane inštrumentalizácie migrantov.
Podrobnosti:
Európska zdravotná únia je lepšie pripravená na boj proti ohrozeniam zdravia
Dve nové správy, ktoré boli uverejnené minulý týždeň, ukazujú, ako EÚ reagovala na potrebu odolnejších, spoľahlivejších a spravodlivejších systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú lepšie pripravené na potenciálne krízy, a na dopyt po takýchto zdravotníckych systémoch. Oba dokumenty zároveň poukazujú na oblasti, kde sú potrebné zlepšenia. V priebehu štyroch rokov, ktoré nasledovali po odhalení prvých prípadov ochorenia COVID-19, boli mnohé z riešení predložených s cieľom účinnejšie reagovať na pandémiu zapracované do právnych predpisov EÚ. Tieto riešenia mali ako súčasť silnej európskej zdravotnej únie posilniť našu kolektívnu pripravenosť na zdravotné krízy. Správa o stave pripravenosti v oblasti zdravia za rok 2023 sa sústreďuje na kroky, ktoré EÚ prijala na zlepšenie svojej schopnosti čeliť závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia. V súhrnnej správe o stave zdravia v EÚ za rok 2023 sa skúma, ako systémy zdravotnej starostlivosti v celej Únii plnia potreby európskych občanov. Obsahuje samostatné zdravotné profily jednotlivých krajín, v ktorých osobitná pozornosť patrí vplyvu ochorenia COVID-19 na duševné zdravie a reformám, ktoré členské štáty uskutočňujú na riešenie tohto rastúceho problému.
Podrobnosti:
V spore o oceľ a hliník EÚ predĺžila pozastavenie ciel na výrobky z USA
Európska únia včera v súvislosti so sporom o oceľ a hliník oznámila, že predĺži pozastavenie vyrovnávacích ciel na výrobky z USA do 31. marca 2025. EÚ pôvodne zaviedla vyrovnávacie clá na vývozy z USA počas úradovania prezidenta Trumpa ako odpoveď na clá „podľa článku 232″, ktoré USA uvalili na oceľ a hliník. Toto predĺženie je výsledkom dohody dosiahnutej s USA. EÚ predlžuje pozastavenie vyrovnávacích ciel výmenou za to, že USA predĺžili pozastavenie svojich ciel na historické objemy obchodovania, ktoré sa odrážajú v systéme colných kvót zavedenom v januári 2022. Okrem toho USA súhlasili s tým, že vývozcom z EÚ poskytnú ďalšie výnimky z ciel. Toto predĺženie povedie k tomu, že vývozcovia ocele a hliníka z EÚ ušetria na clách približne 1,5 mld. eur ročne. USA musia dokončiť vlastné postupy, ktorými od 1. januára 2024 rozšíria svoj systém colných kvót na vývoz ocele a hliníka z EÚ. Toto predĺžené pozastavenie ciel poskytuje podnikom na oboch stranách Atlantického oceánu istotu a uľahčuje plynulý tok obchodu.
Podrobnosti:
Komisia spúšťa tri nové iniciatívy na podporu ukrajinských výskumníkov a inovátorov
Komisia dnes spustila tieto tri nové iniciatívy na posilnenie spolupráce EÚ s Ukrajinou v oblasti výskumu a inovácií: nová kancelária programu Horizont Európa v Kyjeve, nová akcia Európskej rady pre inovácie (EIC) na podporu ukrajinskej komunity pôsobiacej v oblasti špičkových technológií a nové komunitné centrum Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT).
Podrobnosti:
Oficiálne stanovisko Európskej komisie