Komisia schválila slovenskú schému vo výške 50 miliónov eur na podporu poľnohospodárskeho sektora v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine
Európska komisia schválila slovenskú schému vo výške 50 miliónov eur na podporu poľnohospodárstva v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine. Schéma bola schválená na základe dočasného krízového rámca štátnej pomoci, ktorý Komisia prijala 23. marca 2022 a ktorý bol zmenený 20. júla 2022 a 28. októbra 2022 na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, uznávajúc, že hospodárstvo EÚ je v tejto chvíli vážne narušené. Pomoc v rámci schémy sa bude vyplácať cez priame granty. Jej výška na oprávneného príjemcu nesmie presiahnuť 50 % oprávnených nákladov, ktoré sa vypočítajú na základe zvýšenia nákladov na zemný plyn a elektrickú energiu vyplývajúceho zo súčasnej krízy, a to do maximálnej výšky 4 miliónov eur. Účelom schémy je poskytnúť finančnú podporu i) poľnohospodárskym spoločnostiam, ktoré skladujú vlastné primárne poľnohospodárske výrobky; a ii) podniky, ktoré združujú tieto spoločnosti a skladujú ich výrobky. Komisia zistila, že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom rámci. Konkrétne, že výška individuálnej pomoci i) nepresiahne 50 % oprávnených nákladov v rámci maximálneho stropu pomoci vo výške 4 miliónov eur; a ii) bude poskytnutá pred 31. decembrom 2023. Komisia dospela k záveru, že schéma je potrebná, vhodná a primeraná na nápravu vážnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom rámci. Na základe toho Komisia schválila toto opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci. Viac informácií o dočasnom krízovom rámci a ďalších opatreniach, ktoré Komisia prijala na zmiernenie hospodárskeho vplyvu ruskej invázie na Ukrajinu, nájdete tu. Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude sprístupnené pod číslom SA.104872 v registri štátnej pomoci na webovom sídle Komisie pre hospodársku súťaž po vyriešení otázok týkajúcich sa dôvernosti.
Eurobarometer: Európania prejavujú neotrasiteľnú podporu reakcii EÚ na energetickú krízu
Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že veľká väčšina občanov EÚ hodnotí nedávne opatrenia EÚ na riešenie energetickej krízy pozitívne. Viac ako 8 z desiatich občanov EÚ (82 %) súhlasí s tým, že EÚ by mala pokračovať v prijímaní opatrení na zníženie svojej závislosti od ruských fosílnych palív. Prevažná väčšina respondentov (83 %) si myslí, že v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine sú investície do energie z obnoviteľných zdrojov naliehavejšie. 87 % z nich sa domnieva, že je nevyhnutné chrániť kritickú infraštruktúru, ako sú plynovody a internetové káble, zatiaľ čo 83 % súhlasí aj s tým, že cena elektrickej energie by nemala závisieť od ceny plynu. Veľká väčšina respondentov (85 %) tvrdí, že rastúce ceny energie majú vplyv na ich kúpnu silu. 56 % súhlasí s tým, že zvyšovanie cien v poslednom čase je spôsobené najmä agresívnym správaním Ruska, no 38 % s týmto tvrdením nesúhlasí. Rýchly prieskum Eurobarometra pod názvom Reakcia EÚ na energetickú krízu sa uskutočnil v období od 23. do 30. novembra 2022 v 27 členských štátoch. Na internete bolo oslovených 26 337 občanov.
Podrobnosti:
Komisia navrhuje prísnejšie pravidlá v boji proti obchodovaniu s ľuďmi
Komisia dnes navrhla posilniť pravidlá o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boj proti nemu. Každoročne sa viac ako 7 000 ľudí stane obeťami obchodovania s ľuďmi v EÚ. Dá sa očakávať, že tento údaj je oveľa vyšší, keďže mnoho obetí zostáva neodhalených. Väčšinu obetí tvoria ženy a dievčatá, ale podiel mužských obetí je takisto na vzostupe, najmä pokiaľ ide o pracovné vykorisťovanie. Formy vykorisťovania sa v posledných rokoch vyvíjali, pričom trestná činnosť čoraz viac nadobúda online rozmer. Tento fakt si vyžaduje nové opatrenia na úrovni EÚ. Aktualizované pravidlá poskytnú orgánom presadzovania práva a justičným orgánom účinnejšie nástroje na vyšetrovanie a stíhanie nových foriem vykorisťovania. Aktualizované pravidlá budú zahŕňať najmä tieto prvky:
- Zaradenie nútených manželstiev a nezákonných osvojení medzi druhy vykorisťovania.
- Výslovný odkaz na trestné činy obchodovania s ľuďmi spáchané alebo uľahčené prostredníctvom informačných a komunikačných technológií vrátane internetu a sociálnych médií.
- Povinné sankcie pre právnické osoby zodpovedné za trestné činy obchodovania s ľuďmi.
- Formálne vnútroštátne referenčné mechanizmy na zlepšenie včasnej identifikácie a postúpenia na pomoc a podporu obetiam, ktoré vytvoria základ pre európsky referenčný mechanizmus zriadením vnútroštátnych kontaktných miest.
- Zintenzívnenie znižovania dopytu tým, že osoby, ktoré vedome využívajú služby poskytované obeťami obchodovania s ľuďmi, spáchajú trestný čin.
- Ročný zber údajov o obchodovaní s ľuďmi v celej EÚ, ktorý má uverejňovať Eurostat.
Podrobnosti:
EÚ sa dohodla na deviatom balíku sankcií proti Rusku
Európska komisia víta, že Rada prijala deviaty balík tvrdých sankcií proti Rusku za jeho agresiu voči Ukrajine. Dnešný balík dopĺňa úplný zákaz dovozu ruskej ropy prepravovanej po mori do EÚ a globálne zastropovanie cien ropy dohodnuté s partnermi skupiny G7, ktoré sa uplatňujú od 5. decembra. Balík obsahuje:
· Rozšírenie sankčných zoznamov – EÚ doplnila do svojho zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív, takmer 200 ďalších osôb a subjektov. Patria sem okrem iného ruské ozbrojené sily, ako aj ich jednotliví príslušníci, a podniky pôsobiace v obrannom priemysle, poslanci Štátnej dumy a Rady federácie, ministri, ruské zastupujúce orgány na okupovaných územiach Ukrajiny a politické strany.
· Ďalšie zákazy vývozu z EÚ – Na citlivé technológie dvojakého použitia a pokročilé technológie, ktoré by mohli napomôcť posilneniu vojenskej spôsobilosti Ruska a jeho technologických možností, sa uvalili nové vývozné obmedzenia. Patria k nim bezpilotné lietadlá, maskovacia výstroj, dodatočné chemické/biologické vybavenie, látky na potláčanie nepokojov a ďalšie elektronické komponenty, ktoré sa našli v ruských vojenských systémoch na bojisku. Najstriktnejšie vývozné obmedzenia sa ďalej rozširujú na 168 ďalších ruských subjektov úzko prepojených s ruským vojensko-priemyselným komplexom.
· Ďalšie zákazy transakcií pre ruské banky – Sankcie sa uvalili na ďalšie tri ruské banky a zahŕňajú úplný zákaz transakcií s Ruskou bankou regionálneho rozvoja.
· Ďalšie zákazy týkajúce sa ruských médií – Sankcie sa dotkli štyroch ďalších ruských mediálnych kanálov v EÚ.
· Odrezanie Ruska od prístupu k bezpilotným lietadlám – Priamy vývoz bezpilotných strojov do Ruska a vývoz do akýchkoľvek tretích krajín, ako napr. Irán, je po novom obmedzený.
· Ďalšie hospodárske opatrenia proti ruskému energetickému a ťažobnému odvetviu – Budú zakázané nové investície EÚ do ruského ťažobného odvetvia, s výnimkou určitých surovín.
Podrobnosti:
EÚ a Ukrajina podpísali 100-miliónovú pomoc na obnovu vojnou poškodených škôl
Európska komisia a ukrajinská vláda podpísali 100-miliónový balík na rekonštrukciu a obnovu školských zariadení, ktoré boli poškodené počas celoplošnej vojny Ruska proti Ukrajine. Táto podpora sa dostane na Ukrajinu prostredníctvom humanitárnych partnerov EÚ a čiastočne aj ako rozpočtová podpora pre ukrajinskú vládu. Európska komisia vyčlenila približne 14 miliónov eur z aktuálnej zákazky s poľskou rozvojovou bankou „Bank Gospodarstwa Krajowego” na nákup školských autobusov a bezpečnú prepravu ukrajinských detí do školy. Komisia zároveň vyhlásila celoúnijnú kampaň solidarity s cieľom získať cez mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany do daru školské autobusy pre Ukrajinu. Z EÚ a jej členských štátov je už pripravených na odovzdanie celkovo asi 240 autobusov. Balík pomoci vo výške 100 miliónov eur zahŕňa:
- 34 miliónov eur na humanitárnu pomoc, z čoho sa 20 miliónov eur poskytne prostredníctvom Úradu OSN pre projektové služby (UNOPS) a 14 miliónov eur prostredníctvom Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP). Táto podpora sa zameria na ľahké a stredne náročné opravy, napr. okien, striech, dverí, sanitárnych a vykurovacích zariadení, ako aj na vybavenie do tried vo vzdelávacích priestoroch aj v protibombových úkrytoch.
- 66 miliónov eur sa má poskytnúť priamo ako rozpočtová podpora ukrajinskej vláde.
Podrobnosti:
Konferencia o budúcnosti Európy: Komisia organizuje prvú panelovú diskusiu občanov o znižovaní plytvania potravinami
Komisia dnes v Bruseli organizuje prvú európsku panelovú diskusiu občanov. Občania sa v nej môžu vyjadriť k tomu, ako zintenzívniť opatrenia na zníženie plytvania potravinami v EÚ. Ide o prvú z panelových diskusií občanov novej generácie, ktoré boli spustené v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy. Znižovanie objemu odpadu, a najmä potravinového odpadu, je predmetom legislatívneho návrhu, ktorý je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2023 v súlade s návrhmi Konferencie o budúcnosti Európy a stratégie Z farmy na stôl. Účelom panelovej diskusie je umožniť občanom kolektívne sa zaoberať touto otázkou. Občania v nej predložia odporúčania, ktoré budú podkladom pre prácu Komisie v oblasti plytvania potravinami vrátane uvedeného legislatívneho návrhu a širšieho úsilia o dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti znižovania plytvania potravinami. Panel pozostáva z náhodne vybraných občanov. Reprezentujú rozmanitosť EÚ z geografického hľadiska (národný a mestský/vidiecky pôvod), z hľadiska pohlavia, veku, sociálno-ekonomického pôvodu a úrovne vzdelania. Tretinu účastníkov tvoria mladí ľudia vo veku do 26 rokov.
Podrobnosti:
Inštitúcie EÚ sa dohodli na spoločných prioritách na roky 2023 a 2024
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, český predseda vlády Petr Fiala za Radu Európskej únie a predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová podpísali spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách EÚ na roky 2023 a 2024, ktoré stavia na solídnom pokroku, ktorý sa dosiahol za posledný rok. V spoločnom vyhlásení sa stanovuje spoločná európska vízia silnejšej a odolnejšej Európy, ktorá čelí nevyprovokovanej a brutálnej agresii Ruska voči Ukrajine a jej rozsiahlym dôsledkom, pričom zároveň rieši ďalšie závažné výzvy, ako napríklad klimatickú krízu a hospodárske otrasy. Európska únia bude aj naďalej stáť pri Ukrajine a jej obyvateľoch a zároveň urýchli súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu. V spoločnom vyhlásení sa zdôrazňujú kľúčové legislatívne návrhy, ktoré sú v súčasnosti v rukách Európskeho parlamentu a Rady alebo ktoré Európska komisia predloží v roku 2023. Inštitúcie EÚ takisto uvítali výsledky Konferencie o budúcnosti Európy a opätovne potvrdili svoje záväzky nadviazať na návrhy v rámci svojich právomocí. Mnohé návrhy z konferencie sú už zohľadnené v pracovnom programe Komisie na rok 2023.
Podrobnosti:
35 rokov programu Erasmus+
Program Erasmus+ bol vytvorený v roku 1987 a medzičasom poskytol možnosť študovať, absolvovať odbornú prípravu, pracovať či pôsobiť ako dobrovoľník v zahraničí takmer 13 miliónom ľudí. V roku 2014 sa program premenoval na Erasmus+, aby aj jeho názov zachytával skutočnosť, že sa rozšíril na všetky oblasti vzdelávania, ako aj na mládež a šport. Dnes je jedným z najznámejších a najobľúbenejších programov EÚ. Ponúka príležitosti na spoluprácu a mobilitu v školskom vzdelávaní pre žiakov i učiteľov, v odbornom vzdelávaní a príprave, vo vysokoškolskom vzdelávaní a vzdelávaní dospelých, ako aj projekty pre učňov, mladých ľudí, pracovníkov s mládežou a aj pre športových trénerov (od roku 2023). Po ruskom útoku na Ukrajinu program Erasmus+ zaručil čo najväčšiu možnú flexibilitu pri realizácii projektov v snahe poskytnúť podporu ukrajinským žiakom a študentom, ako aj vyučujúcim. V období 2021 – 2027 disponuje Erasmus+ celkovým rozpočtom vo výške 26,2 miliardy eur, ktoré dopĺňa ďalších 2,2 miliardy eur z externých nástrojov EÚ. Plánuje podporiť ešte viac účastníkov a projektov v Európe i za jej hranicami. V súčasnom programovom období sa doň začlenila aj iniciatíva DiscoverEU. Vďaka mimoriadnemu financovaniu poskytnutému v súvislosti s Európskym rokom mládeže 2022 táto novinka znamená, že na rok 2022 je k dispozícii 70 000 cestovných poukazov. Každý verejný či súkromný orgán pôsobiaci v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu môže prostredníctvom výzvy na predkladanie projektových žiadostí požiadať o financovanie. Pomoc pritom poskytujú národné agentúry programu Erasmus+, ktoré sa nachádzajú v každom členskom štáte EÚ a v tretích krajinách pridružených k programu, ako aj Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru. Výzva na predkladanie návrhov v rámci programu Erasmus+ na rok 2023 bola otvorená 23. novembra 2022.
Podrobnosti:
Výročná správa programu Erasmus+ za rok 2021
Nová spoločná poľnohospodárska politika od 1. januára 2023
Európska komisia schválila všetkých 28 strategických plánov (jeden pre každú krajinu EÚ a dva pre Belgicko), čo predstavuje začiatok novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorý je naplánovaný na 1. január 2023. Finančné prostriedky EÚ vo výške 264 miliárd eur podporia európskych poľnohospodárov pri prechode k udržateľnému a odolnému poľnohospodárstvu a pomôžu zachovať životaschopnosť a rozmanitosť vidieckych oblastí. Spolufinancovaním a doplnkovými vnútroštátnymi finančnými prostriedkami sa celkový verejný rozpočet určený poľnohospodárom a vidieckym komunitám na obdobie 2023–2027 zvýši na 307 miliárd eur. Ďalšie programy, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti SPP, ale nie sú súčasťou strategických plánov SPP, ako je program POSEI pre najvzdialenejšie regióny, školský projekt EÚ či propagačné programy, získajú dodatočné finančné prostriedky EÚ vo výške šesť miliárd eur.
Podrobnosti:
Spravodlivé zdaňovanie: dohoda o minimálnom zdanení nadnárodných spoločností
Komisia víta jednohlasnú dohodu o smernici navrhnutej Komisiou, ktorá zabezpečí uplatňovanie minimálnej efektívnej sadzby dane pre veľké nadnárodné skupiny. Dosiahnutie dohody oznámilo včera v noci české predsedníctvo Rady EÚ. Vďaka tejto historickej dohode je EÚ bližšie k naplneniu svojho prísľubu, že bude medzi prvými, ktorí implementujú daňovú reformu OECD. Keď sa táto dohoda začne vykonávať, vnesie do medzinárodného rámca pre zdaňovanie právnických osôb spravodlivosť, transparentnosť a stabilitu. Smernica obsahuje spoločný súbor pravidiel pre výpočet 15 %-nej minimálnej efektívnej sadzby dane – s cieľom zabezpečiť jej dôsledné a jednotné uplatňovanie v celej EÚ. Minimálnu sadzbu dane vo výške 15 % odsúhlasilo na globálnej úrovni 137 krajín. Tieto pravidlá budú platiť pre nadnárodné skupiny podnikov a veľké vnútroštátne skupiny v EÚ, ktoré majú kombinované finančné príjmy viac ako 750 miliónov eur ročne. Budú sa vzťahovať na všetky veľké skupiny, domáce aj medzinárodné, ktorých materská alebo dcérska spoločnosť sa nachádza v členskom štáte EÚ. Smernica upravuje aj situáciu, keď krajina, v ktorej má sídlo dcérska spoločnosť, minimálnu efektívnu sadzbu neuplatňuje. V takom prípade členský štát, v ktorom sídli materská spoločnosť, uplatní tzv. dodatočnú daň. Smernica takisto zabezpečí efektívne zdaňovanie v situáciách, keď sa materská spoločnosť nachádza mimo EÚ v krajine s nízkym zdanením, ktorá neuplatňuje rovnocenné pravidlá. Členské štáty musia nové pravidlá implementovať do 31. decembra 2023.
Podrobnosti:
Bezpečnostná únia: Nové pravidlá týkajúce sa vopred poskytovaných informácií o cestujúcich
Komisia navrhla nové pravidlá na lepšie využívanie vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (API). Tento návrh je jedným z kľúčových opatrení určených v Stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu. Informácie o cestujúcich pomáhajú zlepšovať kontroly hraníc, znižovať neregulárnu migráciu a identifikovať osoby predstavujúce bezpečnostné riziká. Do EÚ každý rok vstupuje, opúšťa ju alebo ňou prechádza viac ako miliarda cestujúcich. Nové pravidlá zlepšia využívanie údajov API pre potreby kontrol pasažierov ešte pred ich príchodom na vonkajšie hranice. Zároveň posilnia boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu v rámci EÚ. Odstráni sa tak významná medzera v súčasnom právnom rámci, pričom budú dodržané normy EÚ týkajúce sa ochrany a prenosu údajov. Komisia dnes takisto predložila správu o troch rokoch výrazného pokroku vo vykonávaní stratégie pre bezpečnostnú úniu a navrhuje nový akčný plán boja proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi, ktoré stále patrí medzi najlukratívnejšie formy podnikania organizovaných zločineckých skupín.
Podrobnosti:
Priemyselné investície do výskumu a vývoja v EÚ opäť rastú
Z porovnávacieho prehľadu EÚ týkajúceho sa investícií priemyselných podnikov do výskumu a vývoja za rok 2022, ktorý dnes uverejnila Komisia, vyplýva, že európsky priemysel je v oblasti investícií do výskumu a vývoja opäť na dobrej ceste. Po pandemickom poklese o –2,2 % v roku 2020 sa tieto investície v roku 2021 zvýšili o 8,9 %. EÚ naďalej zostáva svetovým lídrom, pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja v automobilovom priemysle, kde v etablovaných spoločnostiach i mladších firmách v plnej miere prebieha digitalizácia a prechod na elektrické vozidlá. Porovnávací prehľad zároveň poukazuje na širokú odvetvovú diverzifikáciu investícií v EÚ, najmä v porovnaní s USA, kde sú investície do výskumu a vývoja sústredené hlavne v odvetví informačných a komunikačných technológií (IKT). Investície súkromného sektora do výskumu a vývoja celosvetovo výrazne vzrástli nad úroveň spred pandémie (o 14,8 % v roku 2021 v porovnaní s rokom 2020). Po prvýkrát od porovnávacieho prehľadu z roku 2004 presiahli celkové investície do výskumu a vývoja uskutočnené 2 500 podnikmi z celého sveta, ktoré v tejto oblasti investovali najviac, úroveň jeden bilión eur (1 094 miliárd EUR). Dôležitou zmenou je, že všetky čínske spoločnosti zahrnuté v porovnávacom prehľade majú v súčasnosti spolu o niečo väčší podiel na celkovom celosvetovom objeme investícií ako spoločnosti z EÚ (čínske spoločnosti 17,9 % a podniky z EÚ 17,6 %). Vedúci podiel amerických firiem sa zvýšil na 40,2 % celosvetových investícií.
Podrobnosti:
Komisia schválila slovenskú schému štátnej pomoci vo výške 250 miliónov EUR na kompenzáciu nepriamych emisných nákladov energeticky náročným podnikom
Táto schéma štátnej pomoci je určená pre energeticky náročné spoločnosti, aby im bola poskytnutá čiastočná kompenzácia za vyššie ceny elektrickej energie zapríčinené vplyvom cien uhlíka na náklady na výrobu elektrickej energie (tzv. náklady na nepriame emisie), ktoré vznikli v rokoch 2021 – 2030 v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ďalej len „ETS”).
Opatrenie bude prínosom pre spoločnosti pôsobiace v odvetviach ohrozených únikom uhlíka uvedených v prílohe I k usmerneniam o štátnej pomoci ETS. Tieto odvetvia čelia vysokým nákladom na elektrickú energiu a sú vystavené medzinárodnej hospodárskej súťaži. Kompenzácia bude oprávneným spoločnostiam poskytnutá formou čiastočnej náhrady nákladov na nepriame emisie, ktoré vznikli v predchádzajúcom roku, pričom posledná platba sa uskutoční v roku 2031. Termín na platby za rok 2021 je 30. apríl 2023 z dôvodu mimoriadnych okolností súvisiacich so súčasnou energetickou krízou. Maximálna výška pomoci na príjemcu sa bude rovnať 75 % vzniknutých nepriamych nákladov na emisie. Výška pomoci sa vypočíta na základe referenčných hodnôt efektívnosti spotreby elektrickej energie. Na to, aby príjemcovia mohli získať kompenzáciu, musia buď i) vykonať určité odporúčania energetického auditu, alebo ii) pokryť aspoň 30 % svojej spotreby elektrickej energie z bezuhlíkových zdrojov.
Komisia opatrenie posúdila podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, a najmä podľa usmernení ETS o štátnej pomoci a zistila, že systém je potrebný a vhodný na podporu energeticky náročných spoločností s cieľom vyrovnať sa s vyššími cenami elektrickej energie a zabrániť tomu, aby sa spoločnosti premiestňovali do krajín mimo EÚ s menej ambicióznymi politikami v oblasti klímy, čo by viedlo k zvýšeniu celosvetových emisií skleníkových plynov. Komisia okrem toho zistila, že schéma spĺňa požiadavky stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci ETS. Preto podporuje ciele EÚ v oblasti klímy a životného prostredia a ciele stanovené v Európskej zelenej dohode. Na tomto základe Komisia schválila slovenskú schému podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.
Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude sprístupnené pod číslom SA.102712 v registri štátnej pomoci.
Európska zelená dohoda: EÚ sa dohodla na novom predpise o udržateľnejších a recyklovateľnejších batériách
Komisia víta predbežnú politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorej cieľom je, aby sa všetky batérie uvádzané na trh EÚ stali udržateľnejšími, bezpečnejšími a aby boli v súlade so zásadami obehového hospodárstva. Dohoda vychádza z návrhu Komisie z decembra 2020 a rieši sociálne, hospodárske a environmentálne otázky týkajúce sa všetkých druhov batérií. Kľúčovým úspechom v rámci Európskej zelenej dohody je nový právny predpis, ktorý zabezpečuje udržateľnosť batérií počas celého ich životného cyklu – od získavania materiálov až po ich zber, recykláciu a zmenu účelu. Po nadobudnutí účinnosti nového právneho predpisu sa od roku 2024 postupne zavedú požiadavky na udržateľnosť z hľadiska uhlíkovej stopy, recyklovaného obsahu a výkonnosti a trvanlivosti. Komplexnejší regulačný rámec pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu sa začne uplatňovať do polovice roka 2025, pričom sa časom zavedú vyššie ciele zberu. V prípade prenosných batérií bude cieľ stanovený na 63 % do roku 2027 a 73 % do roku 2030, zatiaľ čo v prípade batérií pre ľahké dopravné prostriedky bude cieľ stanovený na 51 % do roku 2028 a 61 % do roku 2031. Všetky zozbierané batérie sa musia recyklovať a musia sa dosiahnuť vysoké úrovne zhodnocovania, najmä pokiaľ ide o cenné materiály ako meď, kobalt, lítium, nikel a olovo. Ciele materiálového zhodnocovania v prípade lítia budú stanovené na 50 % do roku 2027 a 80 % do roku 2031. Podniky, ktoré uvádzajú batérie na vnútorný trh EÚ, budú musieť preukázať, že materiály použité na ich výrobu boli získané zodpovedne.
Podrobnosti:
Oficiálne stanovisko Európskej komisie