Politika súdržnosti zintenzívňuje podporu na riešenie dôsledkov ruskej agresie na Ukrajine pomocou balíka „Flexibilná pomoc územiam”
Komisia dnes prijala balík „Flexibilná pomoc územiam” (FAST-CARE), čím urobila ďalší dôležitý krok, aby pomohla členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom a ďalším partnerom pri riešení dôsledkov ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Ide FAST-CARE je nový komplexný balík, ktorý rozširuje podporu už poskytovanú na základe Kohéznych opatrení na podporu utečencov v Európe (CARE) a ponúka ďalšiu podporu a zvýšenú flexibilitu pri poskytovaní finančných prostriedkov zo zdrojov politiky súdržnosti. Okrem toho zmierňuje aj meškanie pri vykonávaní projektov financovaných zo zdrojov EÚ, ku ktorému došlo jednak pre pandémiu COVID-19 a jednak pre vysoké náklady na energie, nedostatok surovín a pracovnej sily spôsobené vojnou. Navrhované zmeny nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2014 – 2020 a nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027 musí prijať Európsky parlament a Rada.
Balíkom sa zavádzajú tri zmeny v právnych predpisoch politiky súdržnosti v oblasti súdržnosti na obdobia 2014 – 2020 a 2021 – 2027 v snahe urýchliť a zjednodušiť podporu, ktorú členské štáty poskytujú na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, a zároveň naďalej pomáhať regiónom pri zotavovaní sa z pandémie COVID-19:
· Viac podpory pre všetkých, ktorí prijímajú vysídlené osoby – členské štáty, miestne orgány a organizácie občianskej spoločnosti
· Záruka, že investície pôjdu tam, kde sú potrebné
· Praktická podpora na riešenie problému meškajúcej realizácie projektov.
Podrobnosti:
EÚ investuje 5,4 miliardy EUR do udržateľnej, bezpečnej a efektívnej dopravnej infraštruktúry
Komisia dnes vybrala 135 projektov dopravnej infraštruktúry na granty EÚ z 399 návrhov projektov predložených v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE), nástroja EÚ na financovanie strategických investícií do dopravnej infraštruktúry. Financovanie podporí projekty vo všetkých členských štátoch EÚ pozdĺž transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Viaceré projekty na Slovensku a v Poľsku uľahčia prepravu tovaru medzi Európou a Ukrajinou v súvislosti s pretrvávajúcou vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine. Napríklad modernizácia železnično-cestného prekladiska v Haniske pri Košiciach uľahčí spojenie s Ukrajinou. Projekty by mali zlepšiť chýbajúce prepojenia infraštruktúry, prispejú k udržateľnejšej a efektívnejšej doprave, zvýšia bezpečnosť a interoperabilitu a vytvoria nové pracovné miesta.
Podrobnosti:
Viac informácií
NextGenerationEU: kladné predbežné posúdenie prvej žiadosti Slovenska o platbu
Európska komisia dnes prijala kladné predbežné posúdenie prvej žiadosti Slovenska o platbu vo výške 398,7 milióna eur vo forme grantov (bez predbežného financovania) v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je kľúčovým prvkom nástroja NextGenerationEU.
„V najbližších rokoch čaká Slovensko strategická úloha zásadne zmodernizovať našu ekonomiku a postaviť ju na takpovediac nové základy. Platba, ktorú dnes Komisia navrhuje uvoľniť, je výborný krok vpred. Vysoké nasadenie a správne využitie prostriedkov musí byť celospoločenská priorita, pretože konečný termín na čerpanie peňazí na plán obnovy je za rohom, v roku 2026. Je to o to pálčivejšie, že Európa sa stále spamätáva z pandémie a zároveň čelíme dopadom ruskej invázie na Ukrajinu. Aj prechod na zelenú ekonomiku má dnes bezpečnostný rozmer a musíme ho urýchliť. V tomto kontexte Komusia napríklad umožňuje presunúť 12,5% prostriedkov, – v prípade Slovenska zhruba 1,5 miliardy eur – na zníženie závislosti od ruských fosílnych palív,” uviedol podpredsed Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Slovensko 29. apríla predložilo Komisii žiadosť o platbu na základe dosiahnutia 14 čiastkových míľnikov, ktoré boli podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady podmienkou pre prvú splátku. Míľniky sa týkajú reformy justičného systému, oblasti vysokoškolského vzdelávania, fiškálneho rámca, energetiky, udržateľnej mobility, boja proti korupcii, digitalizácie verejného sektora, ako aj systému auditu a kontroly Slovenska na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Dnešné predbežné posúdenie zaslala Komisia Hospodárskemu a finančnému výboru. Stanovisko tohto výboru (bude predložené ktoré má najneskôr do štyroch týždňov) bude zohľadnené v konečnom posúdení Komisie. Na základe stanoviska výboru Komisia prijme konečné rozhodnutie o vyplatení finančného príspevku.
Podrobnosti:
Nové pravidlá skladovania plynu
Dnes prijatý nový právny predpis o skladovaní zemného plynu zvýši bezpečnosť dodávok plynu v EÚ s výhľadom na nadchádzajúce i budúce zimné obdobia. Pre hrozbu prerušenia dodávok zo strany Ruska sa v nariadení EÚ o skladovaní plynu vyžaduje, aby sa európske zásoby plynu pred zimou obnovili a ich správa bola zabezpečená proti vonkajším vplyvom. Predovšetkým budú musieť členské štáty EÚ v zmysle nových pravidiel naplniť svoje zásobníky plynu do novembra tohto roka na 80 % a v nasledujúcich rokoch na 90 % ich kapacity.
Pravidlá boli prijaté v rekordnom čase vďaka ochote Parlamentu a Rady urýchlene posúdiť tento legislatívny návrh vzhľadom na vojnu, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine.
Podľa nových právnych predpisov sa od 18 členských štátov s podzemnými zásobníkmi plynu vyžaduje, aby do 1. novembra naplnili 80 %, ideálne 85 % ich skladovacej kapacity. V nasledujúcich rokoch bude cieľom 90 %. Členské štáty bez skladových kapacít si budú musieť v duchu solidarity a na základe bilaterálnych dohôd dohodnúť so susednými štátmi dostatočne veľké objemy skladovania. Zariadenia na skladovanie plynu sa odteraz považujú za kritickú infraštruktúru a ich prevádzkovatelia v EÚ budú musieť prejsť novým procesom certifikácie, aby sa znížilo riziko vonkajšieho vplyvu.
Podrobnosti:
TK: Predbežné hodnotenia EK potrebné pre realizáciu prvej platby v rámci Mechanizmu obnovy a odolnosti
Pozývame Vás na tlačový brífing pri príležitosti zverejnenia predbežného hodnotenia Európskej komisie potrebného pre realizáciu prvej platby v rámci Mechanizmu obnovy a odolnosti (Plán obnovy):
· Pondelok 27.6.2022, o 13.15 hod
· Európske informačné centrum, Palisády 29, Bratislava
Kto:
· Vladimír Šucha – vedúci Zastúpenia EK na Slovensku
· Lívia Vašáková – generálna riaditeľka Sekcie Plánu obnovy na Úrade vlády Slovenskej republiky
Naši spíkri vysvetlia podrobnosti týkajúce sa samotného procesu potrebného k získaniu prvej platby, a aj to akým spôsobom EK žiadosť o platbu hodnotila. Dozviete sa ako sa darí realizovať plánované reformy a v ktorých oblastiach nastal významný pokrok.
Samozrejme bude priestor aj na vaše otázky.
Pre viac informácií píšte na: Ingrid.ludvikova@ec.europa.eu
Pozvánka na podujatie: REPower Slovensko: Ako budú vyzerať naše budovy po roku 2026?
Pozývame vás na panelovú diskusiu zo série Think Tank Európa s názvom „REPower Slovensko: Ako budú vyzerať naše budovy po roku 2026?“, ktorú organizuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s platformou Budovy pre budúcnosť a Národnou implementačnou a koordinačnou agentúrou na Úrade vlády SR.
Diskusia sa uskutoční v piatok, 24. júna 2022, v čase 09:00 – 10:30 v priestoroch Európskeho informačného centra (Palisády 29), a budete ju môcť sledovať aj online na Facebooku prostredníctvom FB udalosti, alebo na FB profiloch Zastúpenia EK v SR, platformy Budovy pre budúcnosť, alebo Plánu obnovy a odolnosti SR.
Program diskusie:
· Otvorenie a úvodné slovo vedúceho Zastúpenia EK v SR Vladimíra Šuchu
· Panelová diskusia v zložení:
o Ľudmila Majláthová, ekonomická radkyňa, Zastúpenie EK v SR
o Michal Kiča, štátny tajomník, Ministerstvo životného prostredia SR
o Peter Blaškovitš, generálny riaditeľ, Slovenská inovačná a energetická agentúra
o Lívia Vašáková, generálna riaditeľka, Národná implementačná a koordinačná autorita na Úrade vlády SR
o Peter Robl, predseda Správnej rady, Budovy pre budúcnosť
· moderuje Eva Mihočková
V prípade záujmu o účasť (online, alebo fyzickú) sa, prosím, registrujte prostredníctvom registračného formulára. Fyzická účasť na podujatí je z kapacitných dôvodov obmedzená a bude Vám potvrdená organizátorom. Do diskusie sa budete môcť zapojiť prostredníctvom Sli.do – #REPowerBudovy.
30. cena Lorenza Nataliho za žurnalistiku: vyhlásenie víťazov
Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová dnes na ceremónii, ktorá sa konala pri príležitosti Európskych rozvojových dní 2022 v Bruseli, oznámila víťazov tohtoročnej ceny Lorenza Nataliho. Ocenenie získali Ritwika Mitra za to, že odhalila obchodovanie s ľuďmi v Indii, Rémi Carton a Paul Boyer za reportáže o detskom otroctve na Haiti a Vânia Maia za to, že upozornila na neistú situáciu prisťahovalcov v Portugalsku. Veľká porota ceny Lorenza Nataliho vybrala laureátov z viac ako 800 žiadostí z celého sveta. Cena Lorenza Nataliho pri príležitosti 30. výročia svojho vzniku vzdáva úctu presvedčivému a odvážnemu spravodajstvu.
Podrobnosti:
Príležitosť pre mladých novinárov
Program Youth4Regions hľadá najlepších európskych študentov žurnalistiky a mladých novinárov, ktorí chcú získať skúsenosť do ich budúcej kariéry. Príležitosť je dostupná pre občanov EÚ alebo susednej krajiny vo veku od 18 do 30 rokov, ktorý budú mať možnosť spolupracovať s renomovanými novinármi alebo sa zúčastniť tlačových ciest Európskej komisie. 38 víťazov súťaže sa stretne v Bruseli od 8. do 14. októbra, aby absolvovali školenia o žurnalistike a regionálnej politike EÚ, využili mentoring skúsených novinárov, pracovali s nimi v tlačovej miestnosti a navštívili európske inštitúcie a médiá. Prihlásiť sa môžete do 11. júla.
Podrobnosti:
Nový návrh na obnovu európskej prírody do roku 2050
Európska komisia dnes prijala návrh na obnovu poškodených ekosystémov a na ozdravenie prírody v celej Európe. Ide o vôbec prvé právne predpisy, ktoré sa výslovne zameriavajú na obnovu európskej prírody, na obnovu 80 % európskych biotopov, ktoré sú v zlom stave, a na navrátenie prírody do všetkých ekosystémov. Podľa tohto návrhu právneho predpisu o obnove prírody sa právne záväzné ciele pre obnovu prírody v rôznych ekosystémoch budú vzťahovať na každý členský štát, čím sa doplnia existujúce právne predpisy. Cieľom je pokryť opatreniami na obnovu prírody aspoň 20 % pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a do roku 2050 rozšíriť tieto opatrenia na všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu.
Obnova prírody neznamená to isté čo ochrana prírody a nevedie aicky k väčšiemu počtu chránených oblastí. Väčšina obnovených oblastí sa chránenými oblasťami nestane, pretože obnova nevylučuje hospodársku činnosť.
Investície do obnovy prírody zvyšujú hospodársku hodnotu o 8 až 38 eur za každé 1 vynaložené euro, a to vďaka ekosystémovým službám, ktoré podporujú potravinovú bezpečnosť, odolnosť ekosystému, odolnosť proti zmene klímy a zmiernenie zmeny klímy, ako aj ľudské zdravie.
V právnom predpise o obnove prírody sa stanovia ciele a povinnosti v oblasti obnovy v širokom spektre ekosystémov na pevnine a na mori. Jednou z hlavných priorít budú ekosystémy s najväčším potenciálom na odstraňovanie a ukladanie uhlíka a prevenciu alebo znižovanie vplyvu prírodných katastrof. Na nový predpis budú vyčlenené značné finančné prostriedky EÚ. V súčasnom viacročnom finančnom rámci bude na výdavky v oblasti biodiverzity, vrátane obnovy, k dispozícii približne 100 miliárd eur.
Medzi navrhované ciele patria:
- zvrátenie úbytku populácií opeľovačov do roku 2030 a zvyšovanie ich počtu od uvedeného roka,
- žiadna čistá strata zelených mestských plôch do roku 2030, 5 % nárast do roku 2050, minimálne 10 % pokrytie korunami stromov v každom európskom veľkomeste, meste a na predmestí a čistý zisk zelenej plochy, ktorá je integrovaná do budov a infraštruktúry,
- celkový nárast biodiverzity v poľnohospodárskych ekosystémoch a pozitívny trend v prípade lúčnych motýľov, vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, organického uhlíka v minerálnych vrstvách ornej pôdy a krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou na poľnohospodárskej pôde,
- obnova a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely a na miestach ťažby rašeliny,
- celkový nárast biodiverzity v lesných ekosystémoch a pozitívny trend z hľadiska prepojenosti lesov, odumretého dreva, podielu lesov s nerovnomerným vekom, lesných vtákov a zásob organického uhlíka,
- obnova morských biotopov a obnova biotopov ikonických morských druhov, ako sú delfíny a sviňuchy, žraloky a morské vtáky,
- odstránenie riečnych bariér, aby sa do roku 2030 aspoň 25 000 km riek zmenilo na voľne tečúce rieky.
V súlade s právnymi predpismi by členské štáty v úzkej spolupráci s vedcami, zainteresovanými stranami a verejnosťou mali vypracovať národné plány obnovy, aby tak pomohli k dosiahnutiu uvedených cieľov a s ohľadom na vnútroštátne okolnosti zachovali flexibilitu.
Podrobnosti:
Otázky a odpovede týkajúce sa obnovy prírody
Prehľad o právnom predpise o obnove prírody
Prehľad o biodiverzite a odolnosti
Návrh na zníženie používania pesticídov o polovicu do roku 2030
Dnešný návrh na zníženie používania chemických pesticídov má pomôcť zastaviť stratu biodiverzity v Európe. Občania z celej Európy a z rôznych oblastí života odporučili na Konferencii o budúcnosti Európy „drastické zníženie chemických pesticídov a hnojív vo všetkých typoch poľnohospodárskych podnikov” a „rozvoj udržateľného poľnohospodárstva, ktorého súčasťou je rešpektovanie prírody a pracovníkov”. Dnešným balíkom tak Komisia reaguje na 5 návrhov a 8 konkrétnych opatrení, ktoré odporúčali občania.
Súčasné pravidlá týkajúce sa smernice o udržateľnom používaní pesticídov sú príliš mierne a vykonávajú sa nerovnomerne. Chemické pesticídy poškodzujú ľudské zdravie a spôsobujú pokles biodiverzity v poľnohospodárskych oblastiach. Kontaminujú vzduch, vodu a širšie životné prostredie. Komisia preto navrhuje jasné a záväzné pravidlá:
- Právne záväzné ciele na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni znížiť do roku 2030 používanie chemických pesticídov a s tým spojeného rizika a používanie nebezpečnejších pesticídov o 50 %. Členské štáty si stanovia vlastné národné redukčné ciele. Prísne nové pravidlá kontroly škodcov šetrnej k životnému prostrediu: Novými opatreniami sa zabezpečí, aby všetci poľnohospodári a ostatní profesionálni používatelia pesticídov uplatňovali integrovanú ochranu proti škodcom, v rámci ktorej sa najprv zvážia alternatívne environmentálne metódy prevencie výskytu a kontroly škodcov pred tým, než sa ako krajné opatrenie použijú chemické pesticídy.
- Zákaz všetkých pesticídov v citlivých oblastiach ( ako napr. v mestských zelených oblastiach vrátane verejných parkov a záhrad, ihrísk, škôl, rekreačných alebo športových plôch, verejných chodníkov a chránených oblastí v súlade so sústavou Natura 2000 a všetkých ekologicky citlivých oblastí, ktoré sa majú chrániť pre ohrozené opeľovače).
Návrhom sa existujúca smernica transformuje na nariadenie, ktoré bude priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Členské štáty budú musieť Komisii predkladať podrobné výročné správy o pokroku a vykonávaní.
Podpora transformácie:
Pri prechode na udržateľnejšie systémy výroby potravín podporí poľnohospodárov a ostatných používateľov balík kľúčových politík, do ktorého patria:
- nové pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári dostávajú kompenzáciu za všetky náklady súvisiace s vykonávaním nových pravidiel počas prechodného obdobia 5 rokov,
- dôraznejšie opatrenia na rozšírenie škály biologických a nízkorizikových alternatív na trhu,
- výskum a vývoj v rámci programov Horizont EÚ na podporu nových technológií a techník vrátane precízneho poľnohospodárstva
- akčný plán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na dosiahnutie cieľov stratégie „Z farmy na stôl” týkajúce sa pesticídov.
Transformáciu podporí aj návrh o údajoch o udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov a vývoj na trhu v súvislosti s precíznym poľnohospodárstvom. Dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá zakázaných látok by sa časom nemali uvádzať na trh v EÚ. To prispeje k pozitívnemu kolobehu a povzbudí tretie krajiny, aby takisto obmedzili alebo zakázali používanie týchto pesticídov, ktoré sú už v EÚ zakázané.
Podrobnosti:
Otázky a odpovede o pesticídoch
Prehľad o znižovaní používania pesticídov a s tým spojeného rizika v Európe
Prehľad o udržateľnejšom používaní pesticídov v Európe
Prehľad o podpore poľnohospodárov pri znižovaní používania chemických pesticídov
Pozvánka na podujatie: REPower Slovensko: Ako budú vyzerať naše budovy po roku 2026?
Pozývame vás na panelovú diskusiu zo série Think Tank Európa s názvom „REPower Slovensko: Ako budú vyzerať naše budovy po roku 2026?“, ktorú organizuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s platformou Budovy pre budúcnosť a Národnou implementačnou a koordinačnou agentúrou na Úrade vlády SR. Európska komisia nedávno predstavila sériu opatrení s názvom REPowerEU s cieľom ukončiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív. Zároveň navrhla členským krajinám, aby doplnili do svojich plánov obnovy a odolnosti nové opatrenia na riešenie tejto krízy. Ako vieme opatrenia a odporúčania predstavené Komisiou implementovať na Slovensku? Ako využiť plán obnovy a odolnosti na rýchle naštartovanie potrebných reforiem a investícií? Ako zrenovujeme a zmodernizujeme naše domy, byty a verejné budovy? Ako to budeme financovať? K akým cieľom sa Slovensko prihlási a ako ich dokáže naplniť? Na tieto a ďalšie otázky sa pokúsime na tomto podujatí odpovedať.
Diskusia sa uskutoční v piatok, 24. júna 2022, v čase 09:00 – 10:30 v priestoroch Európskeho informačného centra (Palisády 29), a budete ju môcť sledovať aj online na Facebooku prostredníctvom FB udalosti, alebo na FB profiloch Zastúpenia EK v SR, platformy Budovy pre budúcnosť, alebo Plánu obnovy a odolnosti SR.
Program diskusie:
· Otvorenie a úvodné slovo vedúceho Zastúpenia EK v SR Vladimíra Šuchu
· Panelová diskusia v zložení:
o Ľudmila Majláthová, ekonomická radkyňa, Zastúpenie EK v SR
o Michal Kiča, štátny tajomník, Ministerstvo životného prostredia SR
o Peter Blaškovitš, generálny riaditeľ, Slovenská inovačná a energetická agentúra
o Lívia Vašáková, generálna riaditeľka, Národná implementačná a koordinačná autorita na Úrade vlády SR
o Peter Robl, predseda Správnej rady, Budovy pre budúcnosť
· moderuje Eva Mihočková
V prípade záujmu o účasť (online, alebo fyzickú) sa, prosím, registrujte prostredníctvom registračného formulára, a to do stredy, 22. júna. Fyzická účasť na podujatí je z kapacitných dôvodov obmedzená a bude Vám potvrdená organizátorom. Do diskusie sa budete môcť zapojiť prostredníctvom Sli.do – #REPowerBudovy.
Komisia navrhuje dočasne zmierniť požiadavky pre ukrajinské vodičské preukazy
Európska komisia navrhla dočasné pravidlá týkajúce sa ukrajinských vodičských preukazov s cieľom umožniť ukrajinským občanom s pobytom v EÚ v režime dočasnej ochrany naďalej používať svoj ukrajinský vodičský preukaz bez toho, aby ho museli vymieňať za vodičský preukaz EÚ alebo absolvovať novú vodičskú skúšku. Opatrením sa zároveň zmiernia požiadavky na profesionálnych vodičov. Za určitých podmienok budú môcť ukrajinskí vodiči nákladných vozidiel a autobusov, pod dočasnou ochranou, predĺžiť platnosť svojich ukrajinských osvedčení o odbornej spôsobilosti, a to na základe krátkeho kurzu odbornej prípravy a skúšky. To im umožní pracovať v EÚ počas obdobia dočasnej ochrany a pomôcť pri vývoze ukrajinského tovaru. Návrh teraz posúdi Európsky parlament a Rada.
Podrobnosti:
TikTok zosúladí svoje postupy s pravidlami EÚ v záujme lepšej ochrany spotrebiteľov
V nadväznosti na dialógy s Komisiou a sieťou vnútroštátnych orgánov na ochranu spotrebiteľa sa spoločnosť TikTok zaviazala zosúladiť svoje postupy s pravidlami EÚ v oblasti reklamy a ochrany spotrebiteľa, konkrétne so smernicou o nekalých obchodných praktikách, smernicou o právach spotrebiteľov a smernicou o nekalých zmluvných podmienkach. Tento dialóg vychádzal zo sťažnosti Európskej organizácie spotrebiteľov (BEUC), ktorá vo februári 2021 upozornila na určité problematické praktiky TikToku, ktoré údajne porušujú pravidlá EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. BEUC napríklad zistila, že platforma sociálnych médií nechráni deti pred skrytou reklamou a nevhodným obsahom.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Oficiálne stanovisko Európskej komisie