120 miliónov eur z modernizačného fondu pre Slovensko
V prvom roku fungovania modernizačného fondu sa ôsmim prijímajúcim krajinám sprístupnilo 898,43 milióna EUR s cieľom pomôcť modernizovať ich energetické systémy, znížiť emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle, doprave a poľnohospodárstve a podporiť ich pri plnení ich cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Investície boli potvrdené v Česku (320 miliónov EUR), Estónsku (24,59 milióna EUR), Chorvátsku (2,15 milióna EUR), Maďarsku (34,28 milióna EUR), Litve (28 miliónov EUR), Poľsku (346,40 milióna EUR), Rumunsku (2,99 milióna EUR) a na Slovensku (120 miliónov EUR). Modernizačný fond je financovaný z percentuálneho podielu príjmov z aukcie emisných kvót z európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), takže keď sa cena uhlíka zvýši, aj príjmy z modernizačného fondu sa zvýšia. Cieľom fondu je podporiť desať krajín EÚ s nižšími príjmami pri prechode na klimatickú neutralitu modernizáciou energetického sektora a širších energetických systémov, posilnením energetickej účinnosti a uľahčením spravodlivej transformácie. Prijímajúcimi krajinami sú Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Komisia v júli 2021 navrhla navýšiť prostriedky dostupné z fondu viac ako o dvojnásobok, ktoré by mali slúžiť na riešenie distribučných a sociálnych dôsledkov urýchleného prechodu od fosílnych palív.
Podrobnosti:
Erasmus+: úspech v roku 2020 napriek obmedzeniam
Takmer 640 000 osôb získalo v roku 2020 podporu na získanie vzdelávacích skúseností v zahraničí. Vyplýva to z aktuálnej výročnej správy o programe Eurasmus+ za rok 2020. Aj napriek pandémii COVID-19 boli z neho poskytnuté finančné prostriedky na 20 400 projektov a 126 900 organizáciám. Erasmus+ naďalej zohráva dôležitú úlohu pri príprave osôb a organizácií, pričom v minulom roku z neho bolo k dispozícii 200 miliónov EUR osobitne na digitálnu transformáciu. Tá sa ukázala ako obzvlášť potrebná pri náhlom prechode na distančné vzdelávanie. Celkový rozpočet programu Erasmus+ v roku 2020 predstavoval 3,78 miliardy EUR, teda o 506 miliónov EUR viac ako v roku 2019, čo predstavuje nárast o 15 %. Erasmus+ po 33 rokoch existencie preukazuje svoju odolnosť, a to aj za zložitých okolností roka 2020, pričom od svojho spustenia v roku 1987 z neho získalo dokopy podporu 11,7 milióna účastníkov.
V roku 2020 bol v rámci programu Erasmus+ opäť oslovený veľký počet účastníkov a príjemcov:
- v oblasti vysokoškolského vzdelávania viac ako 323 000 študentov a študentov-stážistov, ako aj 44 000 zamestnancov absolvovalo štúdium, odbornú prípravu alebo výučbu v zahraničí,
- spolufinancovaných bolo viac ako 185,600 aktivít mobility pre študentov a zamestnancov v sektore odborného vzdelávania a prípravy,
- takmer 180 000 mladých ľudí a pracovníkov s mládežou využilo finančné krytie z programu Erasmus+, a to buď vo forme mládežníckych výmen alebo príležitostí pre pracovníkov s mládežou,
- Európsky týždeň športu dosiahol nový rekord, keď sa na 32 600 podujatiach zúčastnilo viac ako 15,6 milióna európskych účastníkov.
V roku 2020 ďalej rástla iniciatíva „Európske univerzity”, do ktorej je v súčasnosti zapojených 280 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe. Európske univerzity sú nadnárodnou iniciatívou, ktorou sa zvyšuje kvalita a atraktívnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania a posilňuje hlboká, strategická dlhodobá spolupráca medzi inštitúciami v prospech ich študentov, pedagógov a iných zamestnancov. Erasmus+ je široko rozšíreným programom z hľadiska geografickej účasti. V roku 2020 sa do programu zapojilo 34 krajín: popri všetkých 27 členských štátoch EÚ aj Spojené kráľovstvo, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko. Program je otvorený aj pre partnerské krajiny z iných častí sveta. Medzinárodné činnosti programu Erasmus+ naďalej prispievali k celkovým geopolitickým prioritám Komisie so zameraním na západný Balkán, východné a južné susedstvo a Afriku, pričom viac ako polovica medzinárodného rozpočtu bola vyčlenená na európske susedstvo (južné Stredozemie, západný Balkán a Východné partnerstvo).
Podrobnosti:
Tlačová správa
Správa o programe Erasmus+ za rok 2020
Štatistická príloha k správe o programe Erasmus+ za rok 2020
Webová lokalita programu Erasmus+
Odporúčanie pomôže spoločnostiam pri výpočte environmentálnych vlastností výrobkov a služieb
Európska komisia prijala revidované odporúčanie o používaní metód environmentálnej stopy, ktoré spoločnostiam pomáhajú vypočítať ich environmentálne správanie na základe spoľahlivých, overiteľných a porovnateľných informácií a iným subjektom, ako sú orgány verejnej správy, mimovládne organizácie a podniky, získať prístup k takýmto informáciám. Odporúčanie bude motivovať priemysel, aby vyrábal výrobky s lepšími environmentálnymi vlastnosťami, čo pomôže dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody a ambície v oblasti obehového hospodárstva. Metódami environmentálnej stopy sa meria a komunikuje o environmentálnom správaní tovaru, služieb a organizácií počas celého ich životného cyklu. Týkajú sa 16 environmentálnych vplyvov vrátane zmeny klímy a vplyvov súvisiacich s vodou, ovzduším, zdrojmi, využívaním pôdy a toxicitou a poskytujú porovnanie environmentálnych vlastností medzi podobnými výrobkami a spoločnosťami pôsobiacimi v podobných odvetviach.
Podrobnosti:
Pozvánka na tlačový brífing EMA o najnovšom vývoji v súvislosti s pandémiou COVID-19
Európska agentúra pre lieky (EMA) organizuje pravidelné tlačové brífingy s cieľom informovať verejnosť o svojej najnovšej činnosti v súvislosti s pandémiou COVID-19. Najbližší tlačový brífing Európskej agentúry pre lieky sa uskutoční už tento štvrtok 21. decembra o 13:30 hod. (SEČ). Viac informácií nájdete na tejto webovej stránke. Tlačový brífing bude vysielaný naživo cez Europe by Satellite a možno ho sledovať i na YouTube kanáli Európskej agentúry pre lieky. Zábery z tlačového brífingu môžu byť použité bezplatne v súlade s autorskými právami. Na získanie možnosti klásť otázky počas týchto brífingov je potrebné byť akreditovaní agentúrou EMA. Na získanie akreditácie je potrebné poslať kópiu svojho tlačového preukazu a listu od editora potvrdzujúceho príslušnosť na adresu press@ema.europa.eu. Po akreditácii budú aicky zasielané pozvánky aj na nasledujúce tlačové brífingy agentúry EMA.
COVID-19: doteraz podniknuté kroky zo strany EK:
Ø Všetky opatrenia EK – aj podľa oblastí
Ø Časový prehľad opatreni EK v reakcii na koronakrízu
Ø Súhrn EUinfo o COVID-19 na jednom mieste
Ø Špecializovaná stránka na boj proti dezinformáciám v súvislosti s ochorením COVI
Pozvánka na diskusiu: Je európsky právny poriadok v ohrození?
Portál EURACTIV Slovensko v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Vás pozývajú na online diskusiu s názvom Je európsky právny poriadok v ohrození?, ktorá sa uskutoční vo štvrtok, 16. decembra 2021, so začiatkom o 15:00. Občania chcú od Európskej únie, aby do budúcna lepšie vymáhala svoje základné hodnoty. Konkrétne chcú viac pocítiť výhody hlbšej integrácie a spolupráce v oblasti spravodlivosti a ochrany právneho štátu. Nacionalistické európske strany ale naopak žiadajú navrátenie právomocí na úroveň členských štátov. Vyrieši Konferencia o budúcnosti Európy krízu právneho štátu v EÚ? Potrebuje EÚ nové nástroje na ochranu právneho štátu? Ktorá vízia právneho štátu do budúcna prevládne? Ako pri snahe o potrestanie narúšateľov nezabudnúť na práva Európanov? Diskutovať bude Mária Kolíková, ministerka spravodlivosti SR, Michal Šimečka, poslanec Európskeho parlamentu (Renew Europe / Progresívne Slovensko) a Vladimír Šucha, nový vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Moderátorkou bude Barbara Zmušková, editorka portálu EURACTIV Slovensko. Na diskusiu sa môžete prihlásiť cez tento odkaz. Diskusiu môžete sledovať aj na Facebookovej stránke Zastúpenia Európskej komisie.
Podrobnosti:
Schengen: náš priestor bez vnútorných hraníc bude odolnejší
Komisia dnes navrhuje zmeniť pravidlá schengenského priestoru, aby získal pevnejšie riadenie. Vďaka cieleným úpravám sa posilní celoúnijná koordinácia a členské štáty budú vedieť lepšie riešiť problémy na spoločných vonkajších hraniciach EÚ, ale aj svojich vnútorných hraniciach v rámci schengenského priestoru. Cieľom zmien je zabezpečiť, aby k opätovnému zavedeniu kontrol na vnútorných hraniciach došlo len v krajnom prípade. S novými pravidlami sa zavádzajú spoločné nástroje na efektívnejšie riadenie vonkajších hraníc počas kríz verejného zdravia, do ktorých sa premietli skúseností získané z pandémie COVID-19. Zároveň sa v nich rieši politické zneužívanie migrantov, proti ktorému je namierený aj súbežný návrh azylových a návratových opatrení pre členské štáty v takej situácii. Teraz je na Európskom parlamente a Rade, aby tieto dva návrhy preskúmali a prijali. Úpravy sa týkajú:
· Koordinovanej reakcie na spoločné hrozby – Cieľom návrhu na zmenu Kódexu schengenských hraníc je poučiť sa z pandémie a uplatniť v prípade ohrozenia verejného zdravia silné koordinačné mechanizmy. Podľa dnešnej úpravy bude môcť Rada rýchlo prijať záväzné pravidlá, ktorými sa v takýchto prípadoch stanovia dočasné cestovné obmedzenia na vonkajších hraniciach. Výnimky sa budú poskytovať cestujúcim z nevyhnutných dôvodov, ako aj občanom Únie a osobám s pobytom v Únii. Nadviaže sa na skúsenosti získané z pandémie COVID-19 a cestovné obmedzenia sa budú uplatňovať jednotne.
· Nových pravidiel ponúkajúcich účinné alternatívy kontrol na vnútorných hraniciach – Cieľom návrhu je podporiť využívanie iných možností namiesto kontrol na vnútorných hraniciach a zabezpečiť, aby sa ku kontrolám na vnútorných hraniciach pristupovalo len v nevyhnutnom prípade. Súčasťou je podpora členských štátov pri zvládaní politického zneužívania migrácie – V upravených schengenských pravidlách sa odráža významná úloha, ktorou všetky členské štáty a Únia ako celok poverili členské štáty situované na vonkajších hraniciach. Členské štáty získajú nové možnosti, ako účinne riadiť vonkajšie hranice EÚ v situáciách, keď sa migranti zneužívajú na politické účely. Môže ísť napríklad o obmedzenie počtu hraničných priechodov a zintenzívnenie hraničného dozoru.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Otázky a odpovede
Prehľad
Komisia pripravuje pôdu na efektívne vykazovanie údajov orgánom dohľadu
Európska komisia dnes predstavila novú stratégiu, ktorou chce v EÚ zlepšiť a zmodernizovať vykazovanie údajov na účely finančného dohľadu. Hlavným cieľom stratégie je zaviesť systém, ktorý orgánom dohľadu na úrovni EÚ a jednotlivých štátov poskytne presné, konzistentné a včasné údaje. a zároveň zminimalizuje celkovú záťaž spojenú s vykazovaním. Tým sa zefektívni a spružní dohľad a občania sa budú môcť spoľahnúť na stabilný finančný systém, integritu trhu a ochranu investorov. Úľavu pocítia aj podniky, ktorým sa v rámci možností zníži záťaž spojená s vykazovaním. Táto stratégia priamo prispeje k cieľom európskej dátovej stratégie a balíka opatrení v oblasti digitálnych financií zameraným na šírenie digitálnych inovácií v Európe. Okrem toho prispeje k cieľom únie kapitálových trhov a pomôže budovať jednotný trh s finančnými službami.
Stratégia má štyri hlavné stavebné prvky:
- zabezpečenie konzistentných a štandardizovaných údajov založených na jasnej spoločnej terminológii a spoločných normách, formátoch a pravidlách.
- uľahčenie výmeny a opakovaného použitia vykázaných údajov medzi dozornými orgánmi tým, že sa odstránia neprimerané právne a technologické prekážky s cieľom zabrániť duplicitným žiadostiam o údaje.
- lepšie koncipovanie požiadaviek na vykazovanie údajov v usmerneniach, ktoré budú vypracované podľa najlepších postupov podľa zásad zlepšovania právnej regulácie pri podávaní správ orgánom dohľadu.
- zavedenie spoločných mechanizmov riadenia s cieľom zlepšiť koordináciu a podporiť spoluprácu medzi rôznymi orgánmi dohľadu a inými zainteresovanými stranami, v rámci ktorej si budú môcť vymieňať odborné znalosti a informácie.
Podrobnosti:
NextGenerationEU: Európska komisia spúšťa hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti
Európska komisia dnes spustila hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti, verejnú online platformu na preukázanie pokroku dosiahnutého pri vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ako celku a jednotlivých národných plánov obnovy a odolnosti.
Hodnotiaca tabuľka je v prvom rade nástrojom pre občanov EÚ na transparentné zobrazovanie informácií o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Bude slúžiť aj ako základ pre prípravu výročných správ Komisie o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a správy o preskúmaní adresovanej Európskemu parlamentu a Rade, ako aj na dialóg medzi Parlamentom a Komisiou o podpore obnovy a odolnosti. Webové sídlo s hodnotiacou tabuľkou obnovy a odolnosti je členené do samostatných oddielov o plnení míľnikov a cieľov a o vyplácaní prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Obsahuje aj osobitné údaje, ktoré zostavila Komisia, ako sú výdavky podľa oblastí politiky a rozdelenie zelených, digitálnych a sociálnych výdavkov v rámci mechanizmu. Kvalitatívne informácie o vykonávaní plánov v konkrétnych oblastiach politiky sú uvedené v tematických analýzach hodnotiacej tabuľky.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti
Novinky o Európskej zelenej dohode:
Európska komisia prijala sériu návrhov, ktorými by ďalej upravila svoj rámec politiky v oblasti energetiky a klímy s cieľom znížiť škodlivé emisie skleníkových plynov a odstrániť uhlík z atmosféry. Tieto návrhy nadväzujú na balík návrhov prijatý v júli a sú nevyhnutné na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a cieľov v oblasti klímy do roku 2030.
Podpora renovácie a dekarbonizácie budov
Komisia navrhla zosúladiť pravidlá energetickej hospodárnosti budov s Európskou zelenou dohodou a dekarbonizovať budovy EÚ do roku 2050. Tento návrh uľahčí renováciu domov, škôl, nemocníc, kancelárií a iných budov v celej Európe s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a účty za energiu a zlepšiť kvalitu života miliónov Európanov. Dnešnou revíziou smernice o energetickej hospodárnosti budov sa stratégia Komisie v oblasti vlny obnovy premieta do konkrétnych legislatívnych opatrení.
Návrhy na odstránenie, recykláciu a udržateľne skladovanie uhlíka
Komisia prijala oznámenie o udržateľných uhlíkových cykloch, v ktorom sa stanovuje spôsob, ako zvýšiť odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Na vyváženie vplyvov našich emisií CO2 bude musieť EÚ výrazne znížiť svoju závislosť od fosílneho uhlíka, rozšíriť uhlíkové poľnohospodárstvo na ukladanie väčšieho množstva uhlíka v prírode a podporovať priemyselné riešenia na udržateľné a preukázateľné odstraňovanie a recykláciu uhlíka. Odstránenie a ukladanie väčšieho množstva uhlíka z atmosféry, oceánov a pobrežných mokradí je nevyhnutné na dosiahnutie právne záväzného záväzku EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
Tlačová správa
Nový rámec EÚ na dekarbonizáciu trhov s plynom, podporu vodíka a zníženie emisií metánu
Komisia prijala súbor legislatívnych návrhov na dekarbonizáciu trhu EÚ s plynom uľahčením zavádzania obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov vrátane vodíka a na zaistenie energetickej bezpečnosti pre všetkých občanov v Európe. Komisia takisto nadväzuje na stratégiu EÚ pre metán a jej medzinárodné záväzky prostredníctvom návrhov na zníženie emisií metánu v odvetví energetiky v Európe a v našom globálnom dodávateľskom reťazci. Európska únia musí dekarbonizovať spotrebu energie, aby do roku 2030 znížila emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % a do roku 2050 sa stala klimaticky neutrálnou, a tieto návrhy pomôžu dosiahnuť tento cieľ.
Posilnenie ochrany životného prostredia prostredníctvom trestného práva
Komisia dnes prijala návrh novej smernice EÚ na potlačenie trestných činov proti životnému prostrediu, čím splnila kľúčový záväzok Európskej zelenej dohody. Cieľom návrhu je zefektívniť ochranu životného prostredia tým, že sa členským štátom ukladá povinnosť prijať trestnoprávne opatrenia. Vymedzuje nové trestné činy proti životnému prostrediu, stanovuje minimálnu úroveň sankcií a posilňuje účinnosť spolupráce v oblasti presadzovania práva. Takisto ukladá členským štátom povinnosť podporovať a pomáhať osobám, ktoré nahlasujú trestné činy proti životnému prostrediu a spolupracujú s ich presadzovaním. Tento návrh pomôže chrániť prírodu a prírodné zdroje, ako aj verejné zdravie a blahobyt.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Otázky a odpovede
Informačný prehľad
Oficiálne stanovisko Európskej komisie