Správa o právnom štáte – odporúčanie pre členské štáty
Komisia dnes uverejnila tretiu výročnú správu o právnom štáte, ktorá tento rok po prvýkrát prináša aj konkrétne odporúčania určené jednotlivým členským štátom. Správa sa venuje štyrom kľúčovým oblastiam právneho štátu: justičné systémy, protikorupčný rámec, pluralita a sloboda médií a iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh.
Cieľom odporúčaní je povzbudiť členské štáty, aby napredovali v prebiehajúcich alebo plánovaných reformách a pomôcť im určiť, kde sú potrebné zlepšenia.
Odporúčania pre Slovensko sa týkajú troch oblastí:
· Súdnictvo – justičný systém
o zabezpečiť, aby členovia súdnej rady mali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, s prihliadnutím na európske normy nezávislosti súdnych rád
o zavedenie a dodržiavanie záruk pri podrobovaní sudcov trestnej zodpovednosti za trestný čin „zneužívania práva”
· Boj proti korupcii
o Slovensko by malo prísť s návrhmi na reguláciu lobizmu a posilniť svoje právne predpisy o konflikte záujmov a majetkových priznaniach.
o za účelom podpory výsledkov vyšetrovaní korupcie na najvyšších miestach sa Slovensku odporúča lepšia koordinácia medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva a zaistenie objektívnosti rozhodnutí prokuratúry aj prostredníctvom legislatívnych zmien cielených na obmedzenie právomoci generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry
· Sloboda slova – bezpečnosť novinárov
o Čo sa týka novinárov, Komisia odporúča posilniť ich fyzickú bezpečnosť prostredníctvom lepších legislatívnych záruk. V tejto oblasti sa zmieňuje aj zaistenie lepšieho pracovného prostredia pre novinárov a posilnenie ich ochrany pred hanobením či ohováraním. Slovensko by malo pri nastavovaní týchto pravidiel vychádzať z európskych noriem na ochranu novinárov.
o Európskymi pravidlami týkajúcimi sa verejnoprávnych médií by sa malo Slovensko inšpirovať pri napĺňaní odporúčania o zaistené nezávislého riadenia, ako aj redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií.
V prílohe nájdete nahrávku zhrnutia týchto odporúčaní slovami vedúceho Zastúpenia EK na Slovensku Vladimíra Šuchu.
Podrobnosti:
Správa o právnom štáte 2022 – situácia v oblasti právneho štátu v Európskej únii
Správa o právnom štáte 2022 – odporúčania – Slovensko na strane 25
Správa o právnom štáte 2022 – kapitoly o jednotlivých krajinách – dokument v prílohe
Správa o právnom štáte 2022 – abstrakty kapitol jednotlivých krajín a odporúčania – Slovensko na strane 53
Európsky mechanizmus právneho štátu – prehľad
Súbor nástrojov EÚ na podporu právneho štátu – prehľad
Ako vnímame a vidíme korupciu?
Dnes zverejnený prieskum Eurobarometra o vnímaní korupcie v EÚ prináša tieto zistenia:
Korupcia je na Slovensku rozšírená podľa 83% opýtaných (priemer EÚ 68%), 41% sa domnieva, že za posledné tri roky sa miera korupcie zvýšila a podľa 43% ostala rovnaká.
Podľa 59% slovenských respondentov je najviac rozšírené branie/dávanie úplatkov a zneužívanie moci na osobný prospech medzi politikmi na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni; v tesnom závese je zdravotníctvo – 58% a o tretiu priečku sa 54% delia politické strany s políciou a colnými úradmi (54%).
S tým, že v národných verejných inštitúciách JE korupcia súhlasí 80% opýtaných a 71% verí, že je prítomná aj v miestnych alebo regionálnych verejných inštitúciách.
Čo sa týka korupcie v podnikateľskom prostredí a politike respondenti na Slovensku si myslia:
· 80% (EÚ – 80%): príliš úzke prepojenie medzi podnikaním a politikou vedie ku korupcii
· 79% (EÚ – 65%): protekcionizmus a korupcia sú na Slovensku prekážkou obchodnej súťaže
· 76% (EÚ – 61%): korupcia je na Slovensku súčasťou podnikateľskej kultúry
· 60%(EÚ – 53%): jediný spôsob, ako na Slovensku dosiahnuť úspech v podnikaní, je mať politické konexie.
Na otázku či museli okrem oficiálnych poplatkov dať extra platbu alebo hodnotný dar zdravotnej sestre či lekárovi alebo prispieť darom nemocnici odpovedalo 91% slovenských respondentov NIE, rovnakú odpoveď poskytlo 91% opýtaných na otázku, či za posledných 12 mesiacov zažili alebo boli svedkami korupcie.
Podrobnosti:
V prílohe nájdete výsledky prieskumu za Slovensko
Celý prieskum tu: https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2658
Letná hospodárska prognóza 2022: vojenská agresia Ruska zhoršuje vyhliadky
Ruská vojenská agresia voči Ukrajine naďalej negatívne ovplyvňuje hospodárstvo EÚ a v porovnaní s jarnou prognózou ho smeruje na cestu nižšieho rastu a vyššej inflácie. V (priebežnej) hospodárskej prognóze z leta 2022 sa predpokladá, že hospodárstvo EÚ zaznamená v roku 2022 rast na úrovni 2,7 % a v roku 2023 na úrovni 1,5 %. V eurozóne sa očakáva rast na úrovni 2,6 % v roku 2022, pričom v roku 2023 sa predpokladá jeho spomalenie na 1,4 %. Priemerná ročná inflácia dosiahne podľa očakávaní vrchol v roku 2022 na úrovni 7,6 % v eurozóne a 8,3 % v EÚ (historicky najvyššie úrovne), a následne v roku 2023 klesne na 4,0 %, resp. 4,6 %.
Komisárka Ferreira a komisár Schmit privítajú podpredsedníčku vlády SR Veroniku Remišovú v Bruseli, aby oznámili prijatie Partnerskej dohody.
Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreira a komisár pre zamestnanosť a sociálne práva Nicolas Schmit sa v pondelok stretnú v Bruseli s podpredsedníčkou slovenskej vlády Veronikou Remišovou, aby spoločne oznámili prijatie Partnerskej dohody so Slovenskom na roky 2021 – 2027. Partnerská dohoda je investičná stratégia pre fondy politiky súdržnosti a Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond na Slovensku na obdobie 2021 – 2027. Fondy politiky súdržnosti (eurofondy) budú podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v slovenských regiónoch a prispievať aj k realizácii kľúčových priorít EÚ, ako je zelená a digitálna transformácia. Prijatie Partnerskej dohody sa uskutoční v pondelok 18. júla na tlačovej konferencii o 16.00 hod. (SELČ) v Bruselu a naživo ju bude možné sledovať tu: https://audiovisual.ec.europa.eu/en/ .
Štátna pomoc: podporu 15 členských štátov, vrátane Slovenska, na dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v oblasti vodíkových technológií
Komisia na základe pravidiel EÚ o štátnej pomoci schválila dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) na podporu výskumu a inovácií a prvého priemyselného využitia v hodnotovom reťazci vodíkovej technológie. Projekt s názvom „IPCEI Hy2Tech” spoločne pripravilo a oznámilo pätnásť členských štátov: Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko.
Členské štáty poskytnú z verejných zdrojov až 5,4 miliardy EUR, čo by mohlo prilákať ďalších 8,8 miliardy EUR v podobe súkromných investícií. Súčasťou projektu IPCEI bude 41 projektov, ktoré predloží 35 podnikov vrátane 8 malých a stredných podnikov (MSP) a startupov pôsobiacich v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Priami účastníci budú úzko prepojení početnými formami plánovanej spolupráce s viac ako 300 externými partnermi, ako sú napríklad univerzity, výskumné organizácie či MSP v celej Európe.
Tento projekt spoločného európskeho záujmu bude pokrývať širokú časť hodnotového reťazca vodíkovej technológie vrátane i) výroby vodíka, ii) palivových článkov, iii) skladovania, prepravy a distribúcie vodíka a iv) využitia pre koncových používateľov, najmä v odvetví mobility.
Podrobnosti:
Jednotné európske nebo: Grécko, Malta a Slovensko pred Súdny dvor pre nedodržanie pravidiel EÚ o poskytovaní služieb dátového spojenia.
Komisia sa dnes rozhodla postúpiť prípad Grécka, Malty a Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie preto, že neposkytujú a neprevádzkujú služby dátového spojenia pre všetkých prevádzkovateľov náležite vybavených lietadiel, ktoré lietajú vo vzdušnom priestore, za ktorý zodpovedajú.
Lehota, ktorú mali poskytovatelia letových prevádzkových služieb na zavedenie služieb dátového spojenia, uplynula a nedostatočné vybavenie v niektorých kontrolných strediskách vskutku bráni prevádzkovateľom lietadiel, ktorí takisto boli povinní danú technológiu zaviesť, služby dátového spojenia využívať. Komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti v máji 2020 a v júli 2021 zaslala odôvodnené stanoviská. Dotknuté členské štáty však nariadenie naďalej porušujú, a preto sa Komisia dnes rozhodla postúpiť ich prípady Súdnemu dvoru.
Súvislosti
Systémy dátového spojenia sa používajú na zasielanie informácií medzi lietadlom a riadiacim letovej prevádzky a dopĺňajú tradičnú hlasovú komunikáciu medzi pilotnou kabínou a strediskami riadenia letovej prevádzky. Zavedenie tejto interoperabilnej technológie v Európe je nevyhnutné na zlepšenie efektívnosti komunikácie medzi pilotmi a radiacimi letovej prevádzky, čím sa zvýši kapacita riadenia letovej prevádzky i bezpečnosť. Každý členský štát je podľa vykonávacieho nariadenia (ES) 29/2009 v spojení s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ povinný prijímať opatrenia, aby umožnil poskytovateľom letových prevádzkových služieb takéto služby dátového spojenia poskytovať a prevádzkovať.
Podrobnosti:
Nariadenie o službách dátového spojenia [vykonávacie nariadenie (ES) 29/2009]
Kľúčové rozhodnutia v rámci balíka opatrení v prípade nesplnenia povinnosti z júla 2022
Postup EÚ v prípade nesplnenia povinnosti
EÚ poskytne Ukrajine prístup k financovaniu v rámci programu EU4Health
Európska komisia a ukrajinská vláda podpísali dohodu o pridružení Ukrajiny k programu EU4Health. Touto dohodou sa Ukrajine otvorí prístup k finančným rostriedkom EÚ v oblasti zdravia.
Ukrajinskému systému zdravotnej starostlivosti to umožní reagovať na okamžité potreby a prispieť k dlhodobej obnove. Na roky 2021 – 2027 program celkovo disponuje rozpočtom 5,3 miliardy EUR.
Tým, že dohoda o pridružení Ukrajiny k programu EU4Health nadobudla platnosť, budú môcť ukrajinské zdravotnícke orgány a širšia zdravotnícka komunita v plnej miere využívať možnosti financovania v rámci tohto programu, a to za rovnakých podmienok ako ich partneri z členských štátov EÚ, Nórska a Islandu. Dohoda bude mať spätnú platnosť už od 1. januára 2022, čo Ukrajine umožní okamžite začať využívať možnosti financovania v rámci pracovného programu EU4Health na
rok 2022.
Program EU4Health bude zameraný na podporu zmierňovania bezprostredných škôd spôsobených bojmi a budú sa z neho financovať ukrajinské verejné a súkromné projekty, ktoré pomáhajú pri povojnovej obnove Ukrajiny.
Podrobnosti:
Politika súdržnosti: Slovensko uzavrelo na roky 2021 – 2027 Partnerskú dohodu s Komisiou v hodnote 12,8 miliardy eur
Slovensko dnes uzavrelo na roky 2021 – 2027 Partnerskú dohodu s Komisiou. Slovensko na toto obdobie dostane 12,8 miliardy eur, aby investične podporilo hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Dnešná Partnerská dohoda s Komisiou zároveň pomôže Slovensku plniť kľúčové priority EÚ, a tak dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a sociálnu spravodlivosť.
· Zelená transformácia a nižšia energetická závislosť – Slovensko získa z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu 4,2 miliardy eur, ktoré mu umožnia plniť klimatické ciele a znížiť svoju energetickú závislosť od Ruska. Vďaka nim Slovensko zvýši svoj podiel obnoviteľných zdrojov energie a zároveň zníži celkovú spotrebu energie a emisie skleníkových plynov z verejných budov. Významné investície pôjdu aj do rekonštrukcie a modernizácie železničnej siete. 459 miliónov eur z Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) sa využije na zmiernenie sociálno-ekonomických nákladov energetickej transformácie, a to tak, že sa podporí vytváranie nových pracovných miest, odborná príprava a investície do ekologických technológií, ako aj zatraktívňovanie zasiahnutých regiónov pre mladých ľudí.
· Podpora digitálnej transformácie a hospodárskej konkurencieschopnosti – Ďalších 1,9 miliardy eur sa vyčlení na podporu digitalizácie, posilnenie výskumných a inovačných kapacít a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov. Osobitný dôraz sa kladie aj na posilnenie spolupráce medzi akademickým, súkromným a podnikateľským sektorom.
· Pracovné miesta budúcnosti: digitálne priateľský trh práce otvorený pre všetkých – Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv podporí 3,2 miliardy eur z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+). Približne 680 miliónov eur bude tvoriť investície na zlepšenie životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Takisto budú predstavovať príspevok na inkluzívne vzdelávanie a sociálne služby vo všetkých komunitách. Ďalších 203 miliónov eur je určených na pomoc pracovníkom, aby mohli prehlbovať svoje vedomosti i preškoliť sa, a teda sa vedeli lepšie orientovať podľa meniacich sa potrieb dnešného trhu práce. Partnerská dohoda bude zameraná aj na deti a mladých ľudí: 280 miliónov eur sa využije na realizáciu záruky pre mladých ľudí a 318 miliónov eur podporí Európsku záruku pre deti.
· Odvetvie udržateľnej akvakultúry – Slovensko získa 15 miliónov eur z Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF), ktoré mu umožnia vybudovať odolné, udržateľné a dekarbonizované odvetvie akvakultúry v súlade so strategickými usmerneniami EÚ pre udržateľnejšiu a konkurencieschopnejšiu akvakultúru EÚ na obdobie 2021 – 2030. Zároveň môže zrýchliť digitálnu transformáciu odvetvia vrátane zberu údajov a kontrolných činností zameraných na zlepšenie vysledovateľnosti produktov akvakultúry.
Prijatie Partnerskej dohody sa uskutočnilo v pondelok 18. júla na tlačovej konferencii v Bruseli, jej záznam si môžete stiahnuť tu.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU
Otázky a odpovede týkajúce sa legislatívneho balíka v oblasti politiky súdržnosti EÚ na roky 2021 – 2027
LGBTI+ Business Forum 2022
21. júla 2022 o 13:00 sa uskutoční 10. ročník LGBTI+ Business Fóra. Nenechajte si ho ujsť. Na štvrtkovom podujatí LGBTI+ Business Forum 2022 sa spoločne pozrieme na tému “Rovnosť príležitostí: výzva pre Slovensko”. Odborné príspevky si vypočujeme od predstaviteľov a predstaviteliek Európskej agentúry práce (ELA), Právnickej fakulty Univerzity Komenského, spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko a Slovenského národného strediska pre ľudské práva. So zamestnávateľmi a zamestnávateľkami sa porozprávame o nástrojoch merania diverzity a inklúzie. Vypočujeme si aj zopár inšpiratívnych príbehov LGBTI+ ľudí žijúcich a pracujúcich doma a v zahraničí. Kapacita podujatia je už naplnená, no môžete sledovať online priamy prenos na Facebooku Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Nad 10. ročníkom LGBTI+ Business Fóra prevzala záštitu prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, ako aj primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava Matúš Vallo. Hrdými partnermi podujatia sú tento rok Zastúpenie Európskej Komisie na Slovensku, spoločnosť IBM, Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva a Nadácia Pontis s Chartou Diverzity Slovensko.
Podrobnosti:
Šetriť plyn pre bezpečnú zimu: Komisia navrhuje plán na zníženie dopytu po plyne s cieľom pripraviť EÚ na zníženie dodávok
Európska komisia dnes navrhla nový legislatívny nástroj a Európsky plán na zníženie dopytu po plyne s cieľom znížiť spotrebu plynu v Európe o 15 % do nasledujúcej jari. Všetci spotrebitelia, orgány verejnej správy, domácnosti, vlastníci verejných budov, dodávatelia energie a priemysel môžu a mali by prijať opatrenia na úsporu plynu. Komisia takisto urýchli prácu na diverzifikácii dodávok vrátane spoločného nákupu plynu s cieľom posilniť možnosť EÚ získavať alternatívne dodávky plynu. EÚ čelí riziku ďalšieho obmedzovania dodávok plynu z Ruska v dôsledku toho, že Kremeľ využíva plyn ako zbraň, pričom takmer polovica členských štátov je už teraz postihnutá zníženými dodávkami. Prijatie opatrení teraz môže znížiť riziko aj náklady pre Európu v prípade ďalšieho alebo úplného narušenia, čím sa posilní európska energetická odolnosť.
Komisia navrhuje nové nariadenie Rady o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne. V novom nariadení by sa pre všetky členské štáty stanovil cieľ znížiť dopyt po plyne medzi 1. augustom 2022 a 31. marcom 2023 o 15 %. Nové nariadenie by tiež umožnilo Komisii, aby po konzultácii s členskými štátmi vyhlásila „Varovanie Únie” o bezpečnosti dodávok, čím by sa všetkým členským štátom uložilo povinné zníženie dopytu po plyne. Varovanie Únie možno aktivovať, ak existuje značné riziko vážneho nedostatku plynu alebo výnimočne vysokého dopytu po plyne. Členské štáty by mali aktualizovať svoje národné núdzové plány do konca septembra s cieľom ukázať, ako plánujú splniť cieľ zníženia dopytu, a každé dva mesiace by mali Komisii podávať správy o pokroku. Od členských štátov žiadajúcich o solidárne dodávky plynu sa bude vyžadovať, aby preukázali opatrenia, ktoré prijali na zníženie dopytu na vnútroštátnej úrovni.
S cieľom pomôcť členským štátom dosiahnuť potrebné zníženie dopytu Komisia prijala aj Európsky plán na zníženie dopytu po plyne, v ktorom sa stanovujú opatrenia, zásady a kritériá koordinovaného znižovania dopytu. Plán sa zameriava na nahradenie plynu inými palivami a na celkové úspory energie vo všetkých odvetviach. Jeho cieľom je zabezpečiť dodávky domácnostiam a kľúčovým používateľom, ako sú nemocnice, ale aj odvetviam, ktoré sú rozhodujúce pre poskytovanie základných výrobkov a služieb pre hospodárstvo a pre dodávateľské reťazce, a pre konkurencieschopnosť EÚ. V pláne sa stanovujú usmernenia, ktoré majú členské štáty zohľadniť pri plánovaní obmedzení.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Otázky a odpovede
Informačné prehľady:
Zníženie európskeho dopytu po plyne
Supporting cities to save energy
Obranný priemysel: Plánovaná investícia EÚ vo výške takmer 1,2 miliardy eur podporí 61 projektov spolupráce v obrannom priemysle
Komisia dnes avizovala, že 61 projektov spolupráce pri výskume a vývoji v oblasti obrany, ktoré boli vybrané na základe úplne prvých výziev na predkladanie návrhov vydaných v rámci Európskeho obranného fondu, podporí finančnými prostriedkami EÚ v celkovej výške takmer 1,2 miliardy eur. Európsky obranný fond vybral návrhy na financovanie tak, aby podporil projekty špičkových obranných spôsobilostí, napríklad ďalšiu generáciu bojových lietadiel, tankov a plavidiel, ako aj kritické obranné technológie, ako sú vojenský cloud, umelá inteligencia, polovodiče, vesmírne, kybernetické alebo zdravotnícke protiopatrenia. Takisto vytvorí priestor pre prelomové technológie, najmä v oblasti kvantových technológií a nových materiálov, kde využije možnosti sľubných MSP a startupov. Prehľad jednotlivých projektov bude čoskoro dostupný na tejto stránke.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Viac informácií
Nový európsky Bauhaus: podpora aj pre slovenský občiansky projekt
Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) dnes oznámil 18 projektov zapojenia občanov vybraných na podporu v rámci iniciatívy EIT pre nový európsky Bauhaus (NEB). Okrem pripojenia sa k najväčšiemu inovačnému ekosystému Európy dostane každý z týchto projektov vedených občanmi, ktoré sa snažia riešiť miestne výzvy miestnymi riešeniami, 15 000 až 45 000 EUR na podporu testovania a rozširovania ich inovácií. Podporu získal aj projekt zo Slovenska s názvom Predstavte si svoje mesto (Imagine your city: utilizing urban co-designing and NEB principles to make stronger communities), v rámci ktorého môžu obyvatelia Košíc spolupracovať s utečencami z Ukrajiny na vytvorení a zlepšení miest dočasných útulkov. Murály, video mapovanie a umelecké projekty môžu byť využité s nádejou, že udržateľné intervencie sa budú môcť aj do iných miest.
Podrobnosti:
Hrušovský lepník získal značku chráneného zemepisného označenia (CHZO)
Európska komisia schválila nové chránené zemepisné označenie (CHZO) zo Slovenska: Hrušovský lepník. Tento okrúhly alebo polmesiacový koláč s priemerom 25 až 35 cm sa vyrába v Banskobystrickom kraji a je pripravený z kysnutého cesta z chleba a zemiakov, plnený alebo obložený a pečený v kamennej peci. Pripravuje sa na slano, kedy je plnený cesnakom alebo kyslou kapustou, a aj na sladko – plnený lekvárom alebo poliaty zmesou tvarohu a zemiakov. Cesto aj plnka sa pripravujú výlučne ručne. Nové chránené označenie sa pridá do zoznamu 1588 už chránených poľnohospodárskych produktov. Zoznam všetkých chránených zemepisných označení nájdete v databáze eAmbrosia.
Podrobnosti:
Viac informácií
Vysvetlenie systémov kvality
Správna rada EIB s podporou Komisie schválila finančnú pomoc EÚ pre Ukrajinu vo výške 1,59 miliardy EUR
EIB, banka EÚ, poskytne 1,59 miliardy EUR podporovaných zárukami z rozpočtu EÚ, aby pomohla Ukrajine opraviť najzákladnejšiu poškodenú infraštruktúru a obnoviť kriticky dôležité projekty, ktoré riešia naliehavé potreby ukrajinského ľudu. Ide o druhý balík núdzovej solidarity EIB pre Ukrajinu vyvinutý v úzkej spolupráci s Európskou komisiou. Nadväzuje na balík núdzovej podpory vo výške 668 miliónov EUR, ktorý bol plne vyplatený do jedného mesiaca od začiatku vojny. Rovnako ako prvý balík, aj toto nové financovanie je ponúkané za výhodných podmienok vrátane dlhých splatností.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Lesné požiare: EÚ posiela pomoc na boj proti požiarom na česko-nemeckej hranici
Európska únia rýchlo mobilizovala dva hasiace lietadlá a dva vrtuľníky pre Česko, kde na severe zúri rozsiahly lesný požiar. Poľsko a Slovensko v nadväznosti na včerajšiu žiadosť o pomoc v tejto krajine už nasadili po jednom vrtuľníku. EÚ mobilizuje dva hasiace lietadlá zo svojej flotily rescEU, ktorá má základňu v Taliansku. V Česku budú operovať od dnešného dňa. Koordinačné centrum EÚ pre reakcie na núdzové situácie je v úzkom kontakte s českými aj nemeckými orgánmi, aby podporilo koordináciu protipožiarnych operácií v tejto oblasti, a vyslalo do Prahy styčného úradníka, aby pri riadení pomoci z EÚ asistoval. Okrem toho Nemecko aktivovalo družicu EÚ Copernicus, aby zhromaždilo údaje potrebné pre zásahové jednotky v oblastiach, kde horí.
EÚ zabezpečuje koordinovaný prístup k prevencii lesných požiarov, príprave a reakcii na ne. Ak rozsah lesného požiaru presahuje reakčné schopnosti určitej krajiny, môže krajina požiadať o pomoc prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Akonáhle je aktivovaný Koordinačné centrum EÚ pre reakcie na núdzové situácie, koordinuje a financuje pomoc poskytnutú členskými štátmi EÚ a šiestimi ďalšími zúčastnenými štátmi. Ak by mimoriadna situácia vyžadovala ďalšiu pomoc, Komisia aktivuje svoju protipožiarnu flotilu rescEU pre riešenie katastrof v Európe. Služba EÚ pre núdzové satelitné mapovanie v rámci programu Copernicus dopĺňa operácie podrobnými informáciami z vesmíru.
Podrobnosti:
Mechanizmus civilnej ochrany EÚ
Komisia navrhuje na zvýšenie produkcie obilia dočasnú krátkodobú výnimku z určitých pravidiel poľnohospodárskej politiky
Komisia dnes na základe žiadosti členských štátov EÚ navrhuje dočasnú krátkodobú výnimku z určitých pravidiel striedania plodín a udržiavania neproduktívnych prvkov na ornej pôde. Vplyv takého opatrenia bude závisieť od toho, pre čo sa členské štáty a poľnohospodári konkrétne rozhodnú. V každom prípade sa tak maximalizuje výrobná kapacita EÚ pri obilninách určených na potravinársku výrobu. Odhaduje sa, že v porovnaní so súčasným stavom sa bude môcť využiť o 1,5 milióna hektárov pôdy viac. Každá tona obilnín dopestovaných v EÚ pomôže zvýšiť celosvetovú potravinovú bezpečnosť. Komisia svoj návrh postúpi členským štátom EÚ pred jeho formálnym prijatím. Globálny potravinový systém čelí veľkým rizikám a neistote predovšetkým v dôsledku vojny na Ukrajine, kde v blízkej budúcnosti takisto môžu nastať problémy z hľadiska potravinovej bezpečnosti.
Komisia návrh zostavila na základe dôkladného zváženia dostupnosti a cenovej dostupnosti potravín na jednej strane a ochrany biodiverzity a kvality pôdy na druhej strane. Komisia naďalej plne stojí za Zelenou dohodou. Podľa návrhu musia členské štáty, ktoré výnimku využijú, podporovať ekoschémy a agroenvironmentálne opatrenia naplánované vo svojich strategických plánoch SPP. Dlhodobá udržateľnosť nášho potravinového systému je základným predpokladom našej potravinovej bezpečnosti. Hoci sme sa z hľadiska potravinovej bezpečnosti ocitli v mimoriadnej situácii, musíme pokračovať v prechode na odolné a udržateľné poľnohospodárstvo v súlade so stratégiou „Z farmy na stôl”, stratégiou biodiverzity i právnym predpisom o obnove prírody.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Ďalšie informácie
Program Erasmus+: spolupráca 44 európskych univerzít naprieč hranicami a vednými disciplínami
Komisia dnes oznámila výsledky výzvy na predkladanie návrhov 2022 v rámci iniciatívy Európske univerzity: s rekordným rozpočtom 272 miliónov eur z programu Erasmus+ dostane 16 spolupracujúcich európskych univerzít ďalšiu podporu a štyri nové združenia budú môcť začať spoluprácu. Spoločne s 24 združeniami vybranými v roku 2020 je v súčasnosti zapojených celkom 44 európskych univerzít pozostávajúcich z 340 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v hlavných mestách a odľahlých regiónoch z 31 krajín. Európske univerzity sú združenia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z celej Európy, ktoré spolupracujú v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií ku prospechu študentov, pedagógov a spoločnosti.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Ôsmy environmentálny akčný program: EÚ plánuje merať pokrok pri plnení cieľov zelenej dohody v oblasti životného prostredia a klímy
Komisia dnes predstavila zoznam hlavných ukazovateľov na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti životného prostredia a klímy do roku 2030, ako aj cieľa dlhodobej vízie do roku 2050 – „dobrý život v rámci možností našej planéty”. Nový rámec monitorovania v rámci 8. environmentálneho akčného programu, ktorý je výsledkom intenzívnych konzultácií so zainteresovanými stranami a členskými štátmi, je zameraný na podporu transparentnosti a informovanie Európanov o vplyve politiky EÚ v oblasti klímy a životného prostredia. Politiky EÚ musia zabezpečiť, aby EÚ opäť smerovala k tomu, že budeme žiť a pracovať v rámci možností našej planéty. Ukazovatele ako také zachytávajú pokrok pri zlepšovaní kvality životného prostredia vrátane hospodárskych a sociálnych aspektov. V budúcnosti by tak mohli slúžiť na meranie zdravia nášho hospodárstva a spoločnosti na základe kvality života a nad rámec najznámejšieho hospodárskeho ukazovateľa – HDP.
Komisia bude ročne podávať správy o dosiahnutom pokroku, a to na základe hodnotenia vykonaného Európskou environmentálnou agentúrou od roku 2023 pomocou vybraných hlavných ukazovateľov. Tieto správy uľahčia každoročnú výmenu informácií medzi Komisiou, členskými štátmi a Európskym parlamentom v súlade s 8. environmentálnym akčným programom. Komisia okrem toho počas trvania programu vykoná dve hĺbkové posúdenia – preskúmanie v polovici obdobia v roku 2024 a záverečné hodnotenie v roku 2029. Komisia bude naďalej podporovať súlad medzi hlavnými ukazovateľmi 8. environmentálneho akčného programu a inými prierezovými monitorovacími nástrojmi, ako je európsky semester a monitorovanie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja zo strany EÚ.
Podrobnosti:
DESI 2022: Vidíme celkový pokrok, ale aj zaostávanie pri digitálnych zručnostiach, MSP a 5G sieťach
Európska komisia dnes uverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2022. Index sleduje pokrok členských štátov EÚ pri digitalizácii. Členské štáty počas pandémie COVID-19 vo svojom digitalizačnom úsilí napredovali, no stále sa im nepodarilo odstrániť medzery v digitálnych zručnostiach, digitálnej transformácii MSP a pri zavádzaní pokročilých sietí 5G. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti s prostriedkami vo výške približne 127 miliárd eur určenými na reformy a investície do digitálnej sféry prináša nebývalú príležitosť urýchliť digitálnu transformáciu. Návrh Komisie Cesta k digitálnemu desaťročiu, na ktorom sa dohodli Európsky parlament a členské štáty EÚ, uľahčí užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a EÚ v snahe o lepšie výsledky vo všetkých aspektoch, ktoré zachytáva DESI. Návrh je rámcom, pomocou ktorého členské štáty môžu prijímať spoločné záväzky a vytvoriť viacnárodné projekty, ktoré zvýšia ich kolektívnu silu a odolnosť v globálnom kontexte.
Na čele spomedzi krajín EÚ sa naďalej drží Fínsko, Dánsko, Holandsko a Švédsko. Ale aj tieto krajiny majú nedostatky v kľúčových oblastiach. EÚ naďalej zlepšuje svoju úroveň digitalizácie a členské štáty, ktoré štartovali z nižších úrovní postupne dobiehajú vedúce štáty, pretože rastú rýchlejšie. Predovšetkým Taliansko, Poľsko a Grécko v uplynulých 5 rokoch značne vylepšili svoje výsledky v DESI.
Len 54 % Európanov vo veku 16 – 74 rokov má aspoň základné digitálne zručnosti. Cieľom digitálneho desaťročia je 80 % do roku 2030. Tieto nedostatky predstavujú závažnú prekážku pre obnovu a konkurencieschopnosť podnikov EÚ. Nedostatok špecializovaných zručností takisto spomaľuje EÚ pri dosahovaní cieľov Zelenej dohody. Umelú inteligenciu využíva len 8 % podnikov a veľké dáta len 14 % podnikov (cieľová hodnota je 75 % do roku 2030). Základnú úroveň digitalizácie však vykazuje len 55 % MSP v EÚ (cieľová hodnota do roku 2030 je najmenej 90 %).
Pripojiteľnosť vďaka optickému káblu dosiahla mieru 50 %, čo znamená, že celkové pokrytie sieťou s veľmi vysokou kapacitou dosiahlo 70 % (cieľová hodnota do roku 2030 je 100 %). Aj pokrytie sieťou 5G v osídlených oblastiach v EÚ minulý rok narástlo na 66 %. V prevažnej väčšine členských štátov sa doteraz pridelilo len 56 % celkového harmonizovaného spektra 5G (výnimkou sú Estónsko a Poľsko). Komisia dnes uverejnila štúdie o cenách pevného a mobilného širokopásmového pripojenia v Európe v roku 2021 a širokopásmovom pokrytí v Európe.
Online poskytovanie kľúčových verejných služieb je už vo väčšine členských štátov EÚ bežné. Členské štáty vyčlenili v priemere 26 % svojich prostriedkov v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na digitálnu transformáciu, čo je viac než povinný podiel 20 %.
Výsledky DESI 2022 pre Slovensko:
· Slovensko obsadilo 23. miesto (z 27 členských štátov EÚ) so skóre vo výške 43,4 (EÚ 52,3).
· Slovensko sa nachádza tesne pod priemerom EÚ alebo okolo neho v rámci ukazovateľov v oblasti ľudského kapitálu.
· Základné digitálne zručnosti má 55 % Slovákov.
· Podiel odborníkov na oblasť informačných a komunikačných technológií z celkového počtu zamestnancov je 4,2 % (EÚ 4,3 %) a 16 % tvoria ženy (EÚ 19 %).
· Skóre Slovenska v oblasti elektronického obchodu sa znížilo: online predáva 13 % malých a stredných podnikov v porovnaní so 17 % v roku 2020.
· Slovensko sa nachádza pod priemerom EÚ v rámci ukazovateľov v oblasti digitálnych verejných služieb.
· Slovensko neudržalo krok s priemerom EÚ pri ukazovateľoch hlavného internetového pokrytia a zavádzania pripojiteľnosti.
· Miera využívania pokročilých digitálnych technológií v podnikoch zaostáva za priemerom EÚ.
Na Slovensko mieri prvá platba v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo výške 398,7 milióna EUR
Európska komisia dnes vyplatila Slovensku prvú platbu vo výške 398,7 milióna EUR v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Platba je založená na výkonnosti a závisí od toho, ako Slovensko implementuje investície a reformy uvedené v Pláne obnovy a odolnosti.
Žiadosť o prvú platbu predložilo Slovensko 29. apríla 2022. Platba pokrýva 14 čiastkových míľnikov, ktoré boli podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady podmienkou pre prvú splátku. Míľniky sa týkajú reformy justičného systému, oblasti vysokoškolského vzdelávania, fiškálneho rámca, energetiky, udržateľnej mobility, boja proti korupcii, digitalizácie verejného sektora, ako aj systému auditu a kontroly Slovenska na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Európska komisia zverejnila predbežné hodnotenie platby 27. júna 2022.
Komplexný Plán obnovy a odolnosti Slovenska je financovaný grantami vo výške 6 miliárd EUR. Výšky platieb, ktoré vyplatí Komisia členským krajinám sú uvedené v hodnotiacej tabuľke, ktorá ukazuje pokrok krajiny pri vykonávaní Mechanizmu ako celku a jednotlivých národných Plánov obnovy a odolnosti. Viac informácií o postupe podávania žiadostí o platbu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti môžete nájsť v dokumente s najčastejšími otázkami.
Podrobnosti:
Záznam tlačovej konferencie k predbežnému hodnoteniu platby
Oficiálne stanovisko Európskej komisie