Komisia otvorila konzultáciu k správe o právnom štáte 2022
Európska komisia otvorila cielenú konzultáciu na zhromaždenie informácií o vývoji v oblasti právneho štátu v členských štátoch so zreteľom na správu o právnom štáte 2022. Do konzultácie sa môžu zapojiť zainteresované strany, ako sú okrem iných združenia sudcov, občianska spoločnosť, mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie a agentúry EÚ. Získané informácie budú slúžiť Komisii na posúdenie situácie v členských štátoch. Správa o právnom štáte je stredobodom mechanizmu právneho štátu. Je to ročný cyklus na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku alebo prehlbovaniu súvisiacich problémov. Ako oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie za rok 2021, správa za rok 2022 bude obsahovať konkrétne odporúčania pre členské štáty. Pokiaľ ide o predchádzajúce vydania správy o právnom štáte, cielené konzultácie so zainteresovanými stranami poskytli cenné horizontálne informácie a informácie týkajúce sa jednotlivých krajín. Konzultácia je dostupná online do 24. januára 2022.
Európska únia podporila MSP v 2020 počas koronavírusovej krízy sumou 29 miliárd eur
Komisia dnes uverejnila výročnú súhrnnú správu o implementácii finančných nástrojov v roku 2020. Zo správy vyplýva, že v roku 2020 sa z finančných nástrojov podporili európske malé a stredné podniky (MSP) a iní príjemcovia sumou v celkovej výške 29 mld. eur. Z uvedenej sumy sa 21,6 mld. eur (z toho 7 mld. eur na prevádzkový kapitál) v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) poskytlo pre 478 000 MSP vrátane 375 000 mikropodnikov. Ukázalo sa, že finančné nástroje ako kapitálové a dlhové nástroje, záruky za úvery, rizikový kapitál a nástroje s rozdelením rizika sú zdrojovo efektívnym spôsobom využívania zdrojov politiky súdržnosti, a to aj v čase krízy. Pandémia koronavírusu obzvlášť ťažko postihla najmä MSP. Mnohým pracovníkom hrozilo prepustenie a podniky zápasili o prežitie. Finančné nástroje majú zásadný význam pri poskytovaní podpory MSP, ktoré to najviac potrebujú. Tým pomohli zmierniť negatívne hospodárske dôsledky krízy spôsobenej koronavírusom na regióny a mestá v EÚ. Pomoc bola poskytovaná najmä z finančných nástrojov v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a to vo forme finančných produktov, ako sú úvery, záruky a kapitál. V porovnaní s rokom 2019 získalo podporu prostredníctvom finančných nástrojov o 365 000 MSP viac, čo predstavuje približne o 1000 viac MSP denne.
Finančné nástroje sa ukázali byť prínosom, a to najmä vďaka dodatočnej flexibilite, ktorú im poskytla Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus plus (CRII+), pretože členské štáty mohli zdroje zacieliť podľa meniacich sa potrieb príjemcov. Ďalšou kľúčovou charakteristikou finančných nástrojov je ich pákový efekt, keďže dokážu prilákať ďalšie investície od súkromných alebo verejných investorov. V neposlednom rade sú nákladovo efektívnym mechanizmom realizácie s veľmi nízkymi nákladmi a poplatkami za riadenie.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Výročná súhrnná správa
Výpadok príjmov z DPH: krajiny EÚ prišli v roku 2019 o 134 miliárd eur
Európska komisia dnes zverejnila správu, podľa ktorej členské štáty EÚ prišli v roku 2019 na príjmoch z DPH o približne 134 miliárd eur. Do tejto sumy sú zahrnuté straty príjmov spôsobené podvodmi a únikmi v oblasti DPH, vyhýbaním sa plateniu DPH a optimalizačnými postupmi, konkurzmi a platobnou neschopnosťou, ako aj nesprávnymi výpočtami a administratívnymi chybami. Hoci niektoré straty príjmov sú nevyhnutné, rozhodnými opatreniami a cielenou odozvou cez politiky by sa dalo veľa zmeniť najmä v dodržiavaní predpisov. Strata príjmov z DPH mimoriadne negatívne ovplyvňuje výdavky na verejné statky a služby, ako sú školy, nemocnice a doprava, ktoré všetci potrebujeme. Chýbajúcu DPH by členské štáty mohli použiť na pokrytie dlhu, ktorý vznikol v súvislosti s úsilím o obnovu po pandémii COVID-19, alebo na zvýšenie financovania opatrení na ochranu klímy.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Otázky a odpovede
Úplná správa s podrobnými informáciami podľa jednotlivých členských štátov
Komisia opätovne vyzýva na zintenzívnenie očkovania, rýchle zavádzanie posilňovacích dávok, zvýšenie ostražitosti a zrýchlenie reakcie na výskyt variantu omikron
Európska komisia predstavila spoločný koordinovaný prístup EÚ zameraný na účinné riešenie výziev vyplývajúcich z opätovného nárastu prípadov ochorenia COVID-19, ktorý na jeseň tohto roka zaznamenali mnohé členské štáty. V dôsledku rapídneho nárastu počtu prípadov a opätovného tlaku na nemocnice vzniká potreba prijať bezodkladné a rozhodné opatrenia. Tieto obavy ešte zvyšuje nová potenciálna hrozba variantu omikron, ktorá podčiarkuje význam riešenia problému pandémie v záujme napredovania smerom k dlhodobej zdravotnej bezpečnosti ako v EÚ, tak aj na celom svete. Prudký nárast prípadov závažného priebehu ochorenia, najmä v prípade nezaočkovaných osôb, viedol k enormnému tlaku na nemocnice a na už beztak vyčerpaný zdravotnícky personál. Táto situácia má priamy vplyv aj na zdravie pacientov, ktorí nemajú ochorenie COVID-19, keďže v dôsledku potreby liečenia pacientov s týmto ochorením sa v prípade pacientov s inými zdravotnými problémami opäť výrazne sťažuje ich prístup k zdravotnej starostlivosti.
Koordinované opatrenia na boj proti ochoreniu COVID-19
EÚ a členské štáty musia preukázať schopnosť promptne reagovať s cieľom riešiť vzostup tejto vírusovej nákazy a zachovať intenzitu silnej a udržateľnej dlhodobej reakcie na túto hrozbu. Vyžaduje si to rozhodnú a bezodkladnú reakciu, v rámci ktorej treba okrem iného zabezpečiť, aby:
- EÚ a členské štáty pokračovali vo vykonávaní spoločnej stratégie sústredenej na obmedzenie vstupu variantu omikron do EÚ s pravidelnými každodennými kontrolami nevyhnutných cestovných obmedzení; EÚ a členské štáty boli pripravené zaviesť všetky nevyhnutné kontroly;
- členské štáty realizovali obnovené kampane zamerané na nezaočkované osoby vo všetkých oprávnených vekových skupinách prostredníctvom cielených vnútroštátnych stratégií na riešenie problému, ktorý predstavuje skeptický postoj občanov k očkovaniu;
- členské štáty urýchlene zaviedli posilňovacie dávky s cieľom udržať vysokú úroveň ochrany proti vírusu vrátane jeho variantu omikron, a to počnúc najzraniteľnejšími skupinami;
- agentúry EÚ zabezpečili rýchlu dostupnosť potrebných vedeckých usmernení;
- Komisia zintenzívnila úsilie o výrobu, autorizáciu a spoločné obstarávanie terapeutík určených na liečbu ochorenia COVID-19;
- Európsky parlament a Rada do konca roka 2021 prijali návrhy týkajúce sa európskej zdravotnej únie a krízového nariadenia týkajúceho sa úradu HERA;
- členské štáty zaviedli cielené a primerané preventívne opatrenia a obmedzenia určené na obmedzenie šírenia vírusu, záchranu životov a zníženie tlaku na systémy zdravotnej starostlivosti. Mala by sa pritom zabezpečiť úplná koordinácia na úrovni EÚ. Z nástupu ochorenia spôsobeného variantom omikron vyplýva potreba venovať osobitnú pozornosť uplatňovaniu a komunikovaniu osobitných opatrení týkajúcich sa kontaktov počas koncoročného obdobia.
- Členské štáty by mali zaviesť revidovaný prístup k voľnému pohybu, v rámci ktorého by mal digitálny COVID preukaz EÚ štandardne platiť deväť mesiacov.
- EÚ a členské štáty by mali urýchliť úsilie Tímu Európa v oblasti spoločného využívania očkovacích látok so zámerom dosiahnuť v roku 2022 globálny cieľ spočívajúci v 70 % zaočkovanosti, ktorý bol odsúhlasený na samite G20 v októbri 2021, a s cieľom podporovať budovanie kapacít na účely sekvenovania, testovania a očkovania. EÚ by mala zaujať jasnú pozíciu, pokiaľ ide o ďalší postup pri zabezpečovaní silnejšej, spravodlivejšej a rýchlejšie fungujúcej globálnej štruktúry zdravotníctva.
Podrobnosti:
Globálna brána: Európska únia podporí udržateľné prepojenia na celom svete sumou až do 300 miliárd eur
Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku dnes začínajú plniť novú európsku stratégiu Globálna brána na podporu inteligentných, čistých a bezpečných prepojení v digitálnej, energetickej a dopravnej oblasti a na posilnenie zdravotníckych, vzdelávacích a výskumných systémov na celom svete. Ide o udržateľné a spoľahlivé prepojenia v prospech ľudí a planéty, ktoré im pomáhajú riešiť najnaliehavejšie globálne výzvy, od zmeny klímy a ochrany životného prostredia až po zlepšenie zdravotnej bezpečnosti a posilnenie konkurencieschopnosti a globálnych dodávateľských reťazcov. Globálna brána má v rokoch 2021 až 2027 zmobilizovať investície v hodnote až do 300 miliárd eur v prospech dlhodobej globálnej obnovy, v ktorej sa zohľadnia potreby našich partnerov aj vlastné záujmy EÚ. Globálna brána spočíva v zvyšovaní investícií, cez ktoré sa šíria demokratické hodnoty a vysoké normy, dobrá správa a transparentnosť, partnerstvá rovných, bezpečná zelená a čistá infraštruktúra a súkromné investície.
Projekty Globálnej brány sa budú rozvíjať a realizovať prostredníctvom iniciatív Tímu Európa. Inštitúcie EÚ, členské štáty a európske finančné inštitúcie budú spolupracovať s európskymi podnikmi, ako aj vládami, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom v partnerských krajinách. Vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie a komisári pre medzinárodné partnerstvá a susedstvo, ako aj pre rozšírenie budú pod celkovým vedením predsedníčky Komisie pokračovať v prevádzkovaní platformy Globálna brána a podporovať koordináciu medzi všetkými zainteresovanými stranami.
Podrobnosti:
Komisia pripravuje pôdu pre ďalšiu digitalizáciu justičných systémov EÚ
Európska komisia prijala niekoľko iniciatív na digitalizáciu justičných systémov EÚ, aby boli prístupnejšie a účinnejšie. Hlavným cieľom týchto opatrení je, aby sa v cezhraničných súdnych prípadoch štandardne komunikovalo digitálnymi prostriedkami, čím sa splní jedna z priorít stanovených v minuloročnom oznámení o digitalizácii justície. Na vnútornom trhu EÚ vzniká veľa právnych sporov medzi občanmi a podnikmi s cezhraničným presahom. Jednotlivé členské štáty a justičné systémy potrebujú spolupracovať aj pri účinnejšom boji proti cezhraničnej trestnej činnosti. Pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov musia vyšetrovacie orgány a súdy rôznych členských štátov navzájom spolupracovať a podporovať sa a na to potrebujú bezpečnú a rýchlu výmenu informácií a dôkazov.
Návrhy týkajúce sa digitalizácie cezhraničnej justičnej spolupráce EÚ a prístupu k spravodlivosti v občianskych, obchodných a trestných veciach riešia dva hlavné problémy: neefektívnosť cezhraničnej justičnej spolupráce a prekážky v prístupe k spravodlivosti v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach. Navyše, ak by sa komunikácia, ktorá v súčasnosti prebieha stále výlučne na papieri, presunula do elektronickej formy, malo by to pozitívny vplyv nielen na životné prostredie, ale ušetril by sa aj čas a zhruba 25 miliónov eur ročne v celej EÚ vynaložených na poštovné a papier. Európsky parlament a Rada ministrov EÚ budú teraz rokovať o návrhoch Komisie.
Predložené nariadenie:
- umožní stranám elektronicky komunikovať s príslušnými orgánmi alebo začať súdne konanie proti strane z iného členského štátu,
- umožní využívať videokonferencie na ústnych pojednávaniach v cezhraničných občianskych, obchodných a trestných veciach, čo urýchli konanie a obmedzí cestovanie,
- zabezpečí možnosť digitálneho prenosu žiadostí, dokumentov a údajov medzi národnými orgánmi a súdmi.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Otázky a odpovede
Oficiálne stanovisko Európskej komisie