Spoznajte nádherné pamiatky krajín Európskej únie a odhaľte ich tajomstvá spolu s nami, spoznajte našu Európu trochu inak.

Počas leta na vás čaká pravidelná rubrika, v ktorej budeme predstavovať unikátne prírodné a kultúrne pamiatky krajín EÚ.  Spoločne odhalíme tajomstvá a jedinečné príbehy dedičstva, ktoré nám Európa ukrýva. Začíname už vo štvrtok 09.07.2020

Slovenské opálové bane

Náš národný klenot. Aj tak možno nazvať krásne opály zo Slovenských opálových baní, ktoré sa nachádzajúcich na východnom Slovensku medzi obcami Červenica a Zlatá Baňa. Dnes je tento svetový unikát turistickou lokalitou. Prehliadku sprevádza pútavý výklad, ktorý návštevníka zavedie do sveta baníkov i tajomných podzemných bytostí. V bani sa momentálne prevádzkuje aj technické potápanie. 

V podzemí je približne 30 km banských chodieb a 17 horizontov, z ktorých je päť zaplavených. Sprístupnených pre verejnosť je až neuveriteľných 1 280 metrov. Opálové bane predstavujú svetový skvost a národný poklad Slovákov, ktorý stále ukrýva množstvo neprebádaných chodieb, tajomstiev a legendárneho opálu. Slovenské opálové bane sú najstaršie na svete a jediné na našom kontinente.

Viac informácií nájdete na: https://www.slovenskeopalovebane.sk/

Krivý les (Poľsko)

Lesy sú v rozprávkach často miestom čarov a mágie. Z takých príbehov akoby vypadol aj les pri poľskom mestečku Gryfino. Kmene desiatok stromov sú v ňom totiž podivne zahnuté a vôbec nikto netuší, čo ich neobvyklý tvar spôsobilo. 

Krzywy las  (Crooked Forest), tak sa volá tento svetový unikát u našich severných susedov. Záhadný les je plný krivých borovíc do poloblúka, alebo písmena J. Tento les vznikol niekedy okolo roku 1930 a malo by v ňom rásť okolo 400 borovíc, ktoré boli ohnuté niekedy vo veku 7-10 rokov. Najväčšou záhadou ostáva ako a prečo boli tieto stromy ohnuté.

Viac podrobností nájdete na: https://lnk.sk/axIN

Meteora (Grécko)

Kláštory Meteora – stavby medzi nebom a zemou, aj tak sa nazývajú monastierena vrcholkoch bizarných skál v oblasti Tesálie v Grécku, neďaleko mesta Kalambaka. Meteorská skupina zahŕňa kláštory Varlaam, Rusan (Rousanou), Metamorfoseos, kláštor svätého Štefana (Agios Stefanos), kláštor svätého Mikuláša (Agios Nikolaos) a kláštor Najsvätejšej Trojice (Agia Triada). Tie sú postavené priamo na povrchu skaly bez základov ako takých. Mnísi sa v oblasti týchto vrcholov usadzovali už od 11. storočia. Ako prvý bol zásluhou mnícha Athanasia založený kláštor Metamorfoseos, zvaný tiež ako Veľký Meteoron.

Výstavba monastierov bola veľmi náročná. Stavebný materiál a všetko potrebné zariadenie mnísi vynášali na chrbtoch pomocou košov, jediným strojom, ktorý im prácu uľahčoval, bola kladka. Oveľa neskôr, aj v súvislosti s turistickým ruchom, boli postavené schodiská a kamenné rebríky. Monastiere boli tiež vyzdobené nádhernými ikonami a zariadené drahocenným vyrezávaným nábytkom.

Dnes je Meteora obľúbeným cieľom turistických výletov. V roku 1988 boli tieto kláštory zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

 

Les Hallerbos (Belgicko)

Les Hallerbos (alebo Halle Forest) sa nachádza na hranici Flámska a Valónska, v obci Halle, asi 30 minút južne od Bruselu. Medzi jeho špecifické znaky patria najmä vysoké štíhle stromy a nekonečne dlhé koberce hyacintov a zvončekov. Kvitnú na jar a začiatkom leta. Početná populácia vyššie spomínaných farebných rastlín je znakom dlhotrvajúceho zalesnenia oblasti, najmenej 300-400 rokov. Avšak zatiaľ čo zvončeky sú na tomto mieste celé stáročia, stromy sú oveľa mladšie. Pôvodný les bol totiž zničený počas prvej svetovej vojny. Niektoré stromy devastácii prežili, ale väčšina musela byť znovu vysadená v rokoch 1930 až 1950. Okrem hyacintov, môžete vidieť malý šťaveľ, cesnak medvedí alebo divoký cesnak, ktorý ucítite skôr, než ho uvidíte. Les má aj iné bohatstvo. Na jar je plný vtákov – penice čiernohlavej alebo brhlíkov, ktorí sú najhlasnejší.

Kostol v Petäjävesi (Fínsko)

Najväčšou pamiatkou mestečka Petäjävesi v západnej časti Fínska, je unikátny drevený kostol z 18. storočia. Je celý z dreva a je ukážkou škandinávskej architektúry, ale zároveň je postavený pod vplyvom renesancie a nesie i gotické prvky. Jeho význam ocenila aj organizácia UNESCO, ktorá ho v roku 1994 zaradila na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Zvonica bola pristavená až v roku 1821. Zaujímavá je strmá šindľová strecha kostola aj zvonica. Blízko Petäjävesi je jazero Karikkoselkä v perfektnom kruhovom tvare, ktoré vzniklo na mieste krátera po dopade meteoritu.

Ales Stenar (Švédsko)

Aj Švédsko má svoju tajomnú megalitickú stavbu. Kopec nad malebnou rybárskou dedinou Kåseberga je jedným z hlavných turistických lákadiel na juhu Švédska. Ales stenar sa často označuje aj ako švédsky Stonehenge. Vek stavby sa odhaduje na 1400 až 5000 rokov. Archeologické výskumy potvrdzujú, že bol využívaný po dlhé storočia. Našli v ňom pozostatky kostí a materiálov z viacerých ér a teda niekoľko generácií verilo, že ide o mýtické pohrebisko. Až 57 kameňov je vystavaných do oválneho tvaru pripomínajúceho loď.

Kláštor v Alcobace (Portugalsko)

Kláštor v Alcobace, v Portugalsku. Rímskokatolícky kostol na severe Lisabonu v mestečku Alcobaca. Bol založený v 12. storočí kráľom Alfonzom I. ako dar pre Bernarda z Clairvauxu, ktorým si pripomínali víťazstvo nad Maurami pri Santaréme z roku 1147. V jeho rozširovaní pokračoval kráľ Dinis I. Zakladajúci cisterciánsky konvent bol vyslaný z materského kláštora Clairvaux vo Francúzsku. Kláštor v Alcobaçe zároveň slúžil ako hrobka panovníkov a členov kráľovskej rodiny

Od roku 1989 na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Tento kláštor je najväčším gotickým kostolom v Portugalsku.

Pravčická brána (Česká republika)

Svetový unikát sa nachádza aj u našich českých bratov. Pravčická brána je skalná brána, vytvorená v kvádrových pieskovcoch kriedového pôvodu. Nachádza sa v severozápadných Čechách na území Národného parku České Švýcarsko asi 3 km severovýchodne od obce Hřensko v okrese Děčín. S rozpätím 26,5 metra a výškou 16 metrov ide o najväčšiu pieskovcovú skalnú bránu v Európe. Je jedným z najnavštevovanejších miest a zároveň symbolom Národného parku České Švýcarsko.

Pravčická brána sa v roku 2009 dostala do užšieho kola ankety New7Wonders o sedem prírodných divov sveta, keď postúpila medzi 71 semifinalistov.

Kostol mieru vo Swidnici (Poľsko)

Kostoly mieru je označenie pre tri drevené kostoly, ktoré vznikli v päťdesiatych rokoch 17. storočia v sliezskych mestách Jawor, Świdnica a Głogów.

Kostoly sú pomenované podľa vestfálskeho mieru, ktorý bol podpísaný v roku 1648. Protestantské Švédsko donútilo cisára Ferdinanda III., aby sa v mierovej zmluve zaviazal, že umožní luteránom v Sliezsku prevádzkovať bohoslužby v kostoloch, ktoré si veriaci na vlastné náklady postavia. Podmienkou bolo, aby boli chrámy vybudované bez tehál, tj. iba z dreva, hliny a slamy,

Kostol mieru vo Swidnici je najväčším hrázdeným kostolom v Európe, ktorý je dlhý 44 metrov a zmestí sa do neho sedem a pol tisíc ľudí. Je tiež známy svojim organom a každoročne sa tu koná festival skladieb Johanna Sebastiana Bacha.

Plitvické jazerá (Chorvátsko)

Národný park Plitvické jazerá je najznámejší národný park v Chorvátsku a zároveň je to jedna z najkrajších znamenitostí v Európe. Nachádza sa na hornom toku rieky Korana medzi horskými vápencovými masívmi Veľká a Malá Kapela a Pleševica. Krasové jazerá sú terasovito rozložené a spojené prietokmi. Nachádza sa tu 140 vodopádov, 20 jaskýň a žriediel. Rozloha parku je 29 482 ha.  Žijú tu medvede, líšky, srnce a diviaky.

V roku 1979 bol zaradený na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Do roku 1958 bol pre turistov neprístupný. Park navštevuje ročne 200 000 turistov.

Nakrúcali sa tu scény z filmu Poklad na Striebornom jazere alebo Winnetou.

Rilský kláštor (Bulharsko)

Tento kláštor leží južne od Sofie v úzkom údolí Rilskej rieky vo výške 1147 m n.m. a jedná sa o najznámejší kláštor v Bulharsku.  Založený bol pustovníkom sv. Ivanom Rilským (876-946), ktorý podľa legendy žil v neďalekej jaskyni.

V kláštornej knižnici sa nachádza cez 16 000 zväzkov a rukopisov. Pre Bulharov mal Rilský kláštor zásadný význam, pretože počas osmanskej nadvlády sa tu uchovával bulharský jazyk a kultúra. V 19. storočí sa tu ukrývali aj bulharskí revolucionári. Jedným z nich bol národný hrdina Vasil Levski, prezývaný aj ako apoštol slobody. Okrem toho, že Rilský kláštor je jednou z najnavštevovanejších bulharských pamiatok a jej vyobrazenie nájdete aj na bulharských bankovkách, jedná sa aj o najväčší kláštor pravoslávnej cirkvi v krajine.

V roku 1983 bola zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Palau de la Música Catalana (Španielsko)

Palau de la Música Catalana je koncertná sála v Barcelone. Bola postavená medzi rokmi 1905 – 1908 podľa návrhu katalánskeho architekta Lluís Domènech i Montanera. Spoločne s nemocnicou de Sant Pau patrí Palau de la Música Catalana k Montanerovým vrcholným dielam. Budova bola navrhnutá v štýle katalánskej secesie tzv. modernizme pre operné a baletné predstavenia.

Architektonická výzdoba v koncertnej sále je majstrovským dielom tvorivosti a fantázie, všetko však bolo starostlivo zvážené pre jej užitočnosť pri prezentácii hudby. Palau de la Música Catalana  nie je vhodná na divadlo, pretože masívne sochy lemujúce javisko takmer znemožňujú využitie scenérie. Koncertná sála Palau, do ktorej sa zmestí okolo 2 200 ľudí, je jediná sála v Európe, ktorá je počas denných hodín osvetlená výlučne prirodzeným svetlom.

V súčasnosti sa v Palau každoročne zúčastňuje na hudobných predstaveniach viac ako pol milióna ľudí, od symfonickej a komornej hudby až po jazz a Cançó.

V roku 1997 boli obidve stavby zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Zámok Lednice (Česká republika)

Zámok Lednice sa nachádza v obci Lednice na pravom brehu Dyje v Juhomoravskom kraji. Zámok s rozľahlou záhradou patrí medzi najkrajšie pamiatkové komplexy v Česku.

Dnešnú podobu získal zámok pri rozsiahlej rekonštrukcii z polovice 19. storočia v slohu imitujúcom anglickú tudorovskú gotiku. Došlo tak k rekonštrukcii pôvodnej renesančnej stavby zo 16. storočia, okolo ktorej bola už vtedy rozsiahla záhrada. Významnou úpravou prešiel zámok koncom 17. storočia, kedy bol barokovo upravený podľa plánov významného talianskeho architekta Domenica Martinelliho a Johanna Bernharda Fischera z Erlachu. Zámocká budova je veľmi bohato novogoticky zdobená.

Rovnako veľkolepá je aj výzdoba interiérov vyrezávanými kazetovými stropmi, pôvodným historickým nábytkom či pozoruhodným, 36 stupňovým dreveným schodiskom v knižnici, ktoré viedlo do spálne kniežat a bolo vyrobené bez použitia jediného klinca. Vo väčšine spoločenských priestorov sú postavené mramorové krby. Z pravej strany k zámku prilieha rozsiahly skleník postavený v rokoch 1843 až 1845, v ktorom sa nachádza aj najvzácnejšia česká skleníková rastlina – viac ako 300 ročný cykas Encephalartos altensteinii. V okolí zámku sa rozkladá rozsiahly zámocký park vybudovaný na začiatku 19. storočia. V parku sa nachádza mnoho vzácnych drevín, rybníkov a pozoruhodných stavieb.

Lednický zámok sa radí k najvýznamnejším prejavom vrcholného romantizmu na území Česka a v decembri 1996 bol zapísaný do zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Le Mont-Saint-Michel (Francúzko)

Plávajúci hrad, aj takto sa dá opísať jedno z najkrajších miest Zemi – svetoznámy Mont Saint-Michel.

Skalnatý ostrov aj malá dedinka, ktorá leží na ňom, sa nachádza iba kilometer od pobrežia a je špeciálny najmä tým, že je prílivový. S pevninou je spojený až od polovice 19. storočia, a to prostredníctvom umelo vytvoreného násypu. Rozdiel medzi výškami morskej hladiny pri prílive a odlive je 15 metrov, takže je celá dedinka buď obklopená morom, alebo mokrým pieskom. Odlivom sa obnažuje morské dno do vzdialenosti až 15 km od pobrežia.

Ostrov poznali už Kelti, v ich mytológii bol považovaný za morský hrob, kam odchádzali duše mŕtvych. Dnes patrí Mont Saint-Michel medzi tie najkrajšie a najnavštevovanejšie miesta na svete. Ročne sem smeruje približne 2,5 milióna ľudí.

Spišský hrad (Slovensko)

Leto pomaly končí a s ním aj naša rubrika, v ktorej sme sa spoločne pozreli na unikátne prírodné a kultúrne pamiatky, ktoré skrývajú krajiny Európskej únie. A keďže sme začínali v našej rodnej krajine, kde inde by sme mali túto pozoruhodnú cestu ukončiť, ako práve na Slovensku? Posledná zástavka, kde toto leto nakukneme, je dominanta východu – Spišský hrad.

Výstavba stredovekého hradu na travertínovej kope sa datuje do začiatku 12. storočia. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1120. Zo začiatku mal funkciu pohraničnej pevnosti na severnej hranici ranofeudálneho uhorského štátu. Potom sa na niekoľko storočí stal sídlom spišského župana, a tým aj hlavným centrom svetskej moci na Spiši. V priebehu storočí sa postupne menil a rozširoval svoju mohutnosť. Rozmery, v akých ho vidíme dnes získal v 15. storočí, kedy sa o prestavbu hradu zaslúžil nový majiteľ Štefan Zápoľský, ktorý si tu chcel vytvoriť reprezentačné šľachtické sídlo. Na hrade vybudoval palác, rytiersku sieň a kaplnku sv. Alžbety.

Ako jeden z najväčších hradov v Európe, ale aj vo svete, sa považuje od obdobia kedy v juhozápadnej časti vzniklo rozsiahle nádvorie s rozlohou 285 x 115 metrov. Stavba hradu dominuje okolitej krajine dodnes a stala sa jej symbolom.

Bohužiaľ v roku 1780 hradný komplex zničil požiar a Spišský hrad sa postupne zmenil na zrúcaninu. Úplnému spustnutiu Spišského hradu však zabránili až pamiatkari, ktorí v roku 1970 začali technicky náročnú konzerváciu hradieb a palácov ohrozených nestabilitou skalného podložia. V roku 1961 bol Spišský hrad vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. A od roku 1993 patrí do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Tieto fakty dokazujú, že Spišský hrad je jedným z najväčších kultúrnych a historických pamiatok na celom území Slovenska. Od roku 1983 je hrad sprístupnený verejnosti.

Ak ste túto nádhernú pamiatku ešte nenavštívili, vrelo odporúčame. My ďakujeme, že ste nás počas leta sledovali a dúfame, že sme vás inšpirovali k návšteve týchto pamiatok.