Cez logistický hub na Slovensku sa dostalo na Ukrajinu už 600 ton pomoci
Logistické centrum v Haniske pri Košiciach už vyše mesiaca pomáha pri preprave pomoci z členských štátov EÚ cez územie Slovenska na Ukrajinu. Doteraz ním prešlo vyše 600 ton humanitárneho materiálu. Na vybudovaní a spustení prevádzky tohto hubu sa intenzívne podieľal medzinárodný tím Európskeho mechanizmu civilnej ochrany, ktorý tento týždeň končí, po úspešnej spolupráci a výmene skúseností s odborníkmi na Slovenskej strane, svoje pôsobenie na Slovensku. Logistický hub teda prechádza do rúk slovenskej strany a jeho koordináciu bude mať na starosti Hasičský a záchranný zbor v spolupráci so sekciou krízového riadenia ministerstva vnútra. Okrem Slovenska boli logistické huby zriadené aj v Poľsku a Rumunsku. Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť, že pomoc poskytovaná z členských štátov EÚ a pridružených krajín sa čo najrýchlejšie a bezpečne dostane ukrajinskému ľudu v núdzi. Tieto logistické huby financuje mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany.
Aká pomoc sa dostala na Ukrajinu cez hub na Slovensku:
· 600 ton materiálnej pomoci
· lieky a zdravotnícke potreby (vozíky, odevy, osobné ochranné prostriedky atď.), hygienické súpravy, prístrešky (stany, kempingové postele, posteľoviny atď.), potraviny a protipožiarne vybavenie
Pripravovaná pomoc: požiarne vozidlá, potraviny, lieky a semená
Tlačovú správu a viac informácií nájdete v prílohe mailu
Fotografie sú k dispozícii na stiahnutie
Ukrajina: členské štáty obdržali prvé platby z kohézneho opatrenia na podporu utečencov v Európe
Komisia vyplatila členským štátom zálohové platby vo výške 3,5 miliardy EUR, aby im pomohla zvládnuť príchod ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Ide o finančné prostriedky z programu Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU). Tento okamžitý prísun likvidity v kombinácii s flexibilitou zabezpečujú Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (tzv. nástroj CARE, Cohesion Action for Refugees in Europe), z ktorého bolo Slovensku vyplatených 209.431.700 €. Po invázii Ruska 24. februára Komisia zmobilizovala všetko úsilie na podporu civilistov, ktorí utekajú pred vojnou, a na pomoc členským štátom pri ich prijímaní a starostlivosti o ne. Zaviedla najmä možnosť pružne mobilizovať dostupné zdroje z politiky súdržnosti v rámci programov na roky 2014 – 2020, možnosť spolufinancovania vo výške 100 % a navrhla zvýšiť predbežné financovanie v rámci REACT-EU o 3,5 miliardy EUR. Členské štáty teraz môžu v plnej miere využiť pomoc, ktorú im Európska komisia ponúka. Príspevok EÚ zmierni dodatočné zaťaženie verejných rozpočtov členských štátov, keďže výdavky je možné pokryť aj spätne odo dňa ruskej invázie na Ukrajinu.
Podrobnosti:
EÚ podniká kroky na pozastavenie všetkých ciel na dovoz z Ukrajiny
Európska komisia dnes navrhla na jeden rok pozastaviť dovozné clá na všetok tovar, ktorý Ukrajina vyváža do Európskej únie. Ide o bezprecedentné gesto podpory pre krajinu vo vojne, ktoré by tiež malo viesť k ročnému pozastaveniu všetkých antidumpingových a ochranných opatrení, ktoré dnes EÚ uplatňuje na ukrajinskú oceľ. Tento ďalekosiahly krok má pomôcť posilniť ukrajinský vývoz do EÚ. Pomôže zmierniť ťažkú situáciu ukrajinských výrobcov a vývozcov v časoch ruskej vojenskej invázie. Dvojstranný obchod medzi EÚ a Ukrajinou dosiahol v roku 2021 svoju najvyššiu úroveň od nadobudnutia platnosti prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode (DCFTA) (viac ako 52 miliárd eur, čo je dvojnásobok hodnoty dvojstranného obchodu v roku 2016, t. j. pred tým, než dohoda nadobudla platnosť). Je to vďaka ambicióznemu programu vykonávania tejto dohody. Ukrajinské hospodárstvo a obchodovanie so svetom v dôsledku ruskej invázie nesmierne trpia. EÚ už prijala na podporu Ukrajiny množstvo opatrení v rôznych oblastiach – od sankcií uvalených na Rusko až po financovanie vojenskej pomoci. Tieto nové obchodné opatrenia posilnia hospodársku pomoc, ktorú EÚ Ukrajine poskytuje, a zachovajú jej prístup na svetové trhy v čase, keďže čelí ruskej agresii. Návrh teraz musia zvážiť a odsúhlasiť Európsky parlament a Rada Európskej únie.
Podrobnosti:
Stredoveké maľby na Gemeri dostali značku Európske dedičstvo
Európska komisia udelila značku Európske dedičstvo dvanástim pamiatkam, ktoré zohrali významnú úlohu pri propagácii dejín, kultúry a jednoty Európy. Značka Európske dedičstvo sa udeľuje budovám, dokumentom, múzeám, archívom, pamiatkam alebo udalostiam, ktoré zohrali významnú úlohu pri formovaní dnešnej Európy. Cieľom značky je zvýšiť záujem ľudí a podporiť najmä mladých ľudí v tom, aby ocenili spoločné a rozmanité kultúrne dedičstvo Európskej únie. Dnešným rozhodnutím sa celkový počet lokalít, ktoré sú držiteľmi značky Európske dedičstvo, zvýšil na 60. Slovensko prispelo nomináciou svojich stredovekých nástenných malieb, ktoré sa nachádzajú v obci Rimavské Brezovo a pochádzajú zo 14. – 15. storočia. Maľby sú súčasťou sakrálnej architektúry dvanástich stredovekých kostolov v regióne Gemer-Malohont a svedčia o hospodárskych, kultúrnych a umeleckých výmenách v Európe počas obdobia gotiky.
Podrobnosti:
Viac informácií
Dve slovenské mestá sa chcú stať klimaticky neutrálnymi do roku 2030
Komisia dnes oznámila, ktorých 100 miest EÚ sa zapojí do tzv. misie „Mestá” – misie EÚ, ktorej cieľom je vznik 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030. Ide o 100 miest vo všetkých 27 členských štátoch a ďalších dvanásť v krajinách pridružených k programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa (2021 – 2027) alebo v krajinách, ktoré sa potenciálne môžu pridružiť k tomuto programu. Zo Slovenska sa na misii zúčastnia Košice a Bratislava. V našich mestských oblastiach žije 75 % občanov EÚ. Tieto oblasti globálne spotrebúvajú viac ako 65 % svetovej energie, čo predstavuje viac ako 70 % emisií CO2. Je preto dôležité, aby mestá pôsobili ako experimentálne a inovačné ekosystémy s cieľom pomôcť všetkým ostatným pri ich prechode na klimatickú neutralitu do roku 2050. Na misiu „Mestá” bude vyčlenených 360 miliónov eur z finančných prostriedkov programu Horizont Európa na obdobie 2022 – 2023 s cieľom vydať sa na inovačné cesty ku klimatickej neutralite do roku 2030. Opatrenia v oblasti výskumu a inovácií sa budú zameriavať na čistú mobilitu, energetickú efektívnosť a zelené územné plánovanie a ponúknu možnosť vytvárať spoločné iniciatívy a zintenzívniť spoluprácu v súčinnosti s inými programami EÚ.
Medzi prínosy, ktoré mestá získajú, patrí individuálne poradenstvo a pomoc špecializovanej platformy tejto misie, ktorú prevádzkuje projekt NetZeroCities, dodatočné peňažné prostriedky a možnosti financovania a príležitosť zapojiť sa do veľkých inovačných akcií a pilotných projektov. Misia zároveň poskytuje príležitosti na vytváranie sietí, výmenu najlepších postupov medzi mestami a podporu zapojenia občanov.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Informačný prehľad „Misia EÚ Mestá: zoznámte sa s mestami”
Vyhlásenie predsedníčky Komisie von der Leyenovej po oznámení Gazpromu o prerušení dodávok plynu do niektorých členských štátov EÚ
„Oznámenie Gazpromu o jednostrannom zastavení dodávok plynu spotrebiteľom v Európe je ďalším pokusom Ruska využiť plyn ako nástroj na vydieranie. Takéto počínanie je neoprávnené a neprijateľné. Znovu poukazuje, že Rusko nie je spoľahlivým dodávateľom plynu. Na tento scenár sme pripravení. Sme v úzkom kontakte so všetkými členskými štátmi. Pracujeme na zabezpečení alternatívnych dodávok plynu a na čo najvyššej úrovni naplnenia zásobníkov v celej EÚ. Presne pre takéto situácie zaviedli členské štáty pohotovostné plány a my sme na tom s nimi spolupracovali v duchu koordinácie a solidarity. Rokovanie Koordinačnej skupiny pre otázky plynu práve prebieha. Pripravujeme koordinovanú reakciu EÚ. Budeme tiež pokračovať v spolupráci s medzinárodnými partnermi, aby sme zaistili alternatívne dodávky plynu. A ja budem aj naďalej spolupracovať s európskymi a svetovými lídrami na zabezpečení energetických dodávok v Európe. Európania nám môžu veriť, že stojíme jednotní a v plnej solidarite s členskými štátmi, ktoré táto nová situácia zasiahla. Európania sa na našu plnú podporu môžu spoľahnúť,” uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Podrobnosti:
Digitalizácia vízového režimu: Cestovanie s vízami do EÚ sa zjednodušuje
Komisia dnes predkladá návrh na digitalizáciu procesu udeľovania schengenských víz, nahradenie vízovej nálepky a zavedenie možnosti podávať žiadosti o víza online prostredníctvom európskej online vízovej platformy. V novom pakte o migrácii a azyle sa stanovuje cieľ plne digitalizovať konania o udelenie víza do roku 2025. Je to príležitosť na účinné zlepšenie procesu podávania žiadostí o víza znížením nákladov a zaťaženia členských štátov a žiadateľov a zároveň na posilnenie bezpečnosti schengenského priestoru. Vďaka digitalizácii sa uľahčí podávanie žiadostí o schengenské vízum a samotné víza budú bezpečnejšie:
- žiadatelia o víza budú môcť požiadať o vízum online vrátane zaplatenia vízového poplatku prostredníctvom jednotnej platformy EÚ bez ohľadu na krajinu schengenského priestoru, ktorú chcú navštíviť;
- platforma automaticky určí, ktorá krajina schengenského priestoru je zodpovedná za posúdenie žiadosti – najmä vtedy, ak má žiadateľ v úmysle navštíviť viacero krajín schengenského priestoru;
- platforma poskytne žiadateľom aktuálne informácie o krátkodobých schengenských vízach, ako aj všetky potrebné informácie týkajúce sa požiadaviek a postupov (ako sú sprievodné doklady, vízový poplatok alebo potreba termínu na stretnutie na účely zberu biometrických identifikačných znakov);
- osobná prítomnosť na konzulárnom úrade by bola povinná len pre žiadateľov podávajúcich žiadosť prvýkrát, a to na účely zberu biometrických identifikačných znakov, ďalej pre žiadateľov, ktorých biometrické údaje už nie sú platné, alebo pre žiadateľov s novým cestovným dokladom;
- vízum bude obsahovať najmodernejšie bezpečnostné prvky, ktoré budú bezpečnejšie ako súčasná vízová nálepka;
- nový systém zabezpečí, aby boli vždy chránené základné práva.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Oznámenie
Legálna migrácia: ako pritiahnuť kvalifikovaných a talentovaných do EÚ
Komisia dnes navrhla ambicióznu a udržateľnú politiku legálnej migrácie. V rámci komplexného prístupu k migrácii, ako sa stanovuje v pakte o migrácii a azyle, Komisia navrhuje právne, operačné a politické iniciatívy, ktoré budú prínosom pre hospodárstvo EÚ, posilnia spoluprácu s tretími krajinami a zlepšia celkové riadenie migrácie z dlhodobého hľadiska. Súbor návrhov zahŕňa aj osobitné opatrenia pre ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ktoré im uľahčia začlenenie sa do pracovného trhu EÚ. Komisia chce vytvoriť efektívnejší rámec pre legálne spôsoby, ako sa dostať do EÚ, a preto navrhuje revíziu smernice o jednotnom povolení a smernice o osobách s dlhodobým pobytom.
- Zjednodušený postup žiadosti o jednotné povolenie, v ktorom sa spája povolenie na prácu aj na pobyt, urýchli a uľahčí tento proces pre žiadateľov i zamestnávateľov. Žiadateľom umožní podať žiadosť buď z tretej krajiny, alebo členského štátu EÚ a zároveň posilní záruky rovnakého zaobchádzania a ochrany pred pracovným vykorisťovaním.
- Revízia smernice o osobách s dlhodobým pobytom uľahčí získanie statusu osoby s dlhodobým pobytom v EÚ vďaka jednoduchším podmienkam prijímania. Umožní sa napríklad kumulácia období pobytu v rôznych členských štátoch. Revíziou sa okrem toho posilnia práva osôb s dlhodobým pobytom a ich rodinných príslušníkov. Zlepšia sa podmienky zlúčenia rodín a uľahčí sa mobilita v rámci EÚ.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Oznámenie: Prilákanie zručností a talentov do EÚ
Revidovaná smernica o jednotnom povolení
Revidovaná smernica o osobách s dlhodobým pobytom
COVID-19: Komisia vyzýva členské štáty, aby sa intenzívnejšie pripravovali na ďalšiu fázu pandémie
Komisia dnes navrhuje súbor opatrení na riadenie súčasnej fázy pandémie ochorenia COVID-19 a prípravu na ďalšiu fázu. EÚ vďaka vzájomnej spolupráci doteraz zachránila státisíce životov pomocou vakcín proti ochoreniu COVID-19, zaistila fungovanie svojho jednotného trhu, minimalizovala cestovné obmedzenia, a keď došlo k narušeniu dodávateľských reťazcov, mobilizovala kapacitu na výrobu kritických výrobkov. Aj v novej fáze pandémie, keď bude potrebné posilniť pripravenosť a reakciu, bude zásadnú úlohu zohrávať koordinácia. Komisia preto vyzýva členské štáty, aby do jesene prijali opatrenia na zabezpečenie ostražitosti a nepretržitej koordinácie, pokiaľ ide o pripravenosť a reakciu v oblasti zdravia.
Súčasný nižší počet infekcií COVID-19 poskytuje členským štátom príležitosť posilniť dohľad, systémy zdravotníctva a celkovú pripravenosť na pandémie. Komisia predovšetkým vyzýva členské štáty, aby:
· vzhľadom na súbežné šírenie ochorenia COVID-19 a sezónnej chrípky zintenzívnili očkovanie a podávanie posilňovacích dávok,
· zriadili integrované systémy dohľadu, ktoré už nebudú založené na identifikácii a nahlasovaní všetkých prípadov ochorenia COVID-19, ale na získavaní spoľahlivých a reprezentatívnych odhadov,
· pokračovali v cielenom testovaní a sekvenovaní dostatočného počtu vzoriek s cieľom presne odhadnúť šírenie variantov a odhaliť nové varianty,
· investovali do obnovy systémov zdravotnej starostlivosti a posúdili širšie dosahy pandémie na zdravie vrátane duševného zdravia a oneskorenia liečby a starostlivosti,
· uplatňovali koordinované pravidlá EÚ na zabezpečenie voľného a bezpečného cestovania, a to v rámci EÚ a aj vo vzťahu k medzinárodným partnerom,
· podporovali vývoj novej generácie vakcín a terapeutík,
· intenzívnejšie spolupracovali v boji proti nepravdivým informáciám a dezinformáciám o vakcínach proti ochoreniu COVID-19,
· naďalej prejavovali solidaritu s ostatnými krajinami sveta a zlepšovali globálne riadenie.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Systém Safety Gate: na prvých miestach v zozname nebezpečných nepotravinových výrobkov sa minulý rok umiestnili motorové vozidlá a hračky
Európska komisia dnes uverejnila svoju výročnú správu o systéme Safety Gate – systéme EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch. V správe sa hovorí o upozorneniach, ktoré boli nahlásené v roku 2021, a o opatreniach, ktoré členské štáty prijali v nadväznosti na ne. Po prvýkrát sa na prvých miestach v zozname nahlásených nebezpečných výrobkov umiestnili autá, po ktorých nasledujú hračky. V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 podstatnú časť nahlásených výrobkov naďalej tvorili ochranné prostriedky, ako napríklad rúška. Vzhľadom na posun spotreby smerom k online nákupným platformám sa zároveň vyvíjajú nové nástroje umožňujúce lepšie chrániť spotrebiteľov nakupujúcich cez internet a odstrániť nebezpečné výrobky z trhu. Komisia v súlade s týmito cieľmi dnes spúšťa aj nový nástroj elektronického dohľadu nazvaný „web crawler”, ktorý pomôže vnútroštátnym orgánom odhaľovať ponuky na internete týkajúce sa nebezpečných výrobkov, ktoré boli hlásené v systéme Safety Gate.
V roku 2021 si orgány krajín, ktoré sa zapájajú do siete pre bezpečnosť spotrebiteľov, vymenili prostredníctvom systému 2 142 upozornení. Po prvý raz sa najviac upozornení týkalo kategórie motorových vozidiel, po ktorých nasledovali hračky a elektrické spotrebiče a zariadenia. Pokiaľ ide o motorové vozidlá, prijaté opatrenia sa týkali najmä stiahnutia výrobkov z trhu po zistení technických problémov, zatiaľ čo v prípade hračiek sa zameriavali na prítomnosť nebezpečných chemikálií, ako aj gombíkových batérií. Okrem toho najčastejšie problémy hlásené v prípade elektrických spotrebičov a zariadení súviseli s vystavením živých častí a problémom s prehriatím. S pokračujúcou pandémiou sa dohľad zameriaval na celý rad výrobkov súvisiacich ochranou pred ochorením COVID-19. Mnoho upozornení sa týkalo ochranných prostriedkov, pričom pozornosť sa sústreďovala najmä na ochranné rúška. Medzi päť najčastejších rizík, ktoré boli hlásené, patrili riziko poranenia, chemické riziko, riziko požiaru, riziko zadusenia a riziko úrazu elektrickým prúdom. Celkovo bolo prostredníctvom systému Safety Gate rozoslaných 4 965 následných upozornení, čo ukazuje, že členské štáty upozornenia pozorne sledujú a často v nadväznosti na ne prijímajú vlastné opatrenia. Zo správy vyplýva, že 30 zúčastnených krajín (EÚ27 plus Island, Lichtenštajnsko a Nórsko) využívalo sieť systému na rýchlu výmenu informácií v roku 2021 častejšie a chránilo tak spotrebiteľov pred nebezpečnými výrobkami.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Systém Safety Gate – výsledky za rok 2021
Prehľad – zistenia systému Safety Gate 2021
Systém Safety Gate – upozornenia
Akt o digitálnych službách: Komisia víta politickú dohodu o pravidlách zabezpečujúcich bezpečné a zodpovedné online prostredie
Komisia víta promptnú politickú dohodu o návrhu aktu o digitálnych službách, ku ktorej dnes dospel Európsky parlament a členské štáty EÚ. Návrh predložila Komisia v decembri 2020. Vďaka tomuto aktu budú online platformy niesť podstatne vyššiu zodpovednosť, pokiaľ ide o nezákonný a škodlivý obsah. Používatelia internetu a ich základné práva budú mať lepšiu ochranu a na vnútornom trhu sa zavedie jednotný súbor pravidiel, čo pomôže menším platformám rozšíriť sa. Aktom o digitálnych službách sa zavádza nový rámec založený na európskych hodnotách dodržiavania ľudských práv, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu. Obnoví sa rovnováha medzi právami a povinnosťami používateľov, online sprostredkovateľov vrátane online platforiem, ako aj veľmi veľkých online platforiem a verejných orgánov.
Akt o digitálnych službách obsahuje záväzné povinnosti náležitej starostlivosti platné v celej EÚ. Tie sa vzťahujú na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, so službami alebo s obsahom, a zahŕňajú nové postupy rýchlejšieho odstraňovania nezákonného obsahu či komplexnú ochranu základných práv používateľov online. V rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych službách sú rôzne online sprostredkovateľské služby. Podľa aktu o digitálnych službách závisia ich povinnosti od úlohy, veľkosti a vplyvu na online ekosystém.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Informačný prehľad Komisie o jej návrhu aktu o digitálnych službách
Akt o digitálnych službách: Otázky a odpovede
EÚ – India: spoločná tlačová správa o začatí činnosti Rady pre obchod a technológie
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda vlády Indie Narendra Modi sa v pondelok v Naí Dillí dohodli na začatí činnosti Rady EÚ – India pre obchod a technológie. Tento strategický koordinačný mechanizmus umožní obom partnerom riešiť výzvy týkajúce sa prepojenia obchodu, dôveryhodných technológií a bezpečnosti, a tým prehĺbiť spoluprácu v týchto oblastiach medzi EÚ a Indiou. Obe strany sa zhodli na tom, že rýchle zmeny geopolitického prostredia si vyžadujú spoločnú intenzívnu strategickú spoluprácu. Rada pre obchod a technológie zabezpečí politické riadenie a potrebnú štruktúru na zavedenie politických rozhodnutí do praxe, koordináciu technickej práce a podávanie správ na politickej úrovni s cieľom zabezpečiť vykonávanie a následné opatrenia v oblastiach, ktoré sú dôležité pre udržateľný pokrok európskeho a indického hospodárstva.
Aj teraz, keď oslavujeme 60. výročie nadviazania diplomatických vzťahov, sme presvedčení, že spoločné hodnoty a záujmy EÚ a Indie predstavujú pevný základ na zintenzívnenie vzájomne prospešnej a hlbšej strategickej spolupráce. Európska únia a India sú viazané desaťročiami úzkeho partnerstva a sú odhodlané zvýšiť spoločné úsilie o riešenie súčasných výziev a geopolitických okolností. V prípade Indie pôjde o vôbec prvé rozhodnutie zriadiť s niektorým zo svojich partnerov Radu pre obchod a technológie a v prípade Európskej únie o druhé takéto rozhodnutie, pričom prvú Radu pre obchod a technológie zriadila EÚ s USA. Vytvorenie Rady EÚ – India pre obchod a technológie je kľúčovým krokom smerom k posilnenému strategickému partnerstvu v prospech všetkých ľudí v EÚ a Indii.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Oficiálne stanovisko Európskej komisie