Komisia aktualizuje cestovanie z krajín mimo EÚ so silnými zárukami. Uprednostňovať sa budú zaočkovaní cestujúci
Komisia navrhuje aktualizovať odporúčanie Rady o cestách z krajín mimo EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné. Cieľom je zjednodušiť daný rámec a zohľadniť najnovší vývoj situácie. Prednosť budú mať zaočkovaní cestujúci. Členské štáty sa by mali systematicky otvárať nielen cestujúcim zaočkovaným vakcínami schválenými EÚ – čo je súčasný prípad –, ale aj osobám zaočkovaným vakcínami, ktoré boli napokon zaradené do zoznamu WHO na núdzové použitie. Od všetkých cestujúcich zaočkovaných vakcínou schválenou Svetovou zdravotníckou organizáciou, ktorá však nie je schválená Európskou agentúrou pre lieky, a od cestujúcich, ktorí ochorenie prekonali, sa bude vždy vyžadovať nevyhnutná záruka v podobe negatívneho výsledku PCR testu. V aktualizáciách sa zavádza aj lehota 9 mesiacov na uznávanie očkovacích preukazov vydaných po dokončení primárneho vakcinačného cyklu. Zohľadňuje sa tým usmernenie Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb týkajúce sa podávania posilňovacích dávok 6 mesiacov po dokončení primárneho vakcinačného cyklu a poskytuje sa ďalšie obdobie troch mesiacov, aby sa zabezpečilo, že vnútroštátne očkovacie kampane sa stihnú prispôsobiť a ľudia budú mať prístup k očkovaniu posilňovacími dávkami. Aktualizácie zahŕňajú aj uznávanie očkovacích preukazov vydaných po dodatočnej („posilňujúcej”) dávke vakcíny. Okrem toho vzhľadom na rastúcu zaočkovanosť na celom svete Komisia navrhuje od 1. marca budúceho roka zrušiť zoznam krajín, odkiaľ je možné voľne cestovať bez ohľadu na zaočkovanosť jednotlivca. Tento návrh teraz zváži Rada. Komisia dnes zároveň navrhuje aj aktualizáciu odporúčania Rady o voľnom pohybe v rámci EÚ.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Návrh zmeneného odporúčania Rady o cestách z krajín mimo EÚ
Prehľad – Cestovné a zdravotné opatrenia v EÚ
Cestovanie počas pandémie koronavírusu
Jesenný balík európskeho semestra 2021
Európska komisia začala cyklus koordinácie hospodárskych politík v rámci európskeho semestra 2022. V tohtoročnom prieskume udržateľného rastu sa predkladá ambiciózny program na rok 2022, ktorý má EÚ posunúť od krízového riadenia k udržateľnej a spravodlivej obnove hospodárstva EÚ s posilnenou odolnosťou. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) ako hlavný prvok nástroja NextGenerationEU sa viac začlení do nového cyklu európskeho semestra a medzi oboma procesmi bude úzke prepojenie. Zároveň sa predstavuje zapracovanie cieľov udržateľného rozvoja do európskeho semestra. Stanoviská Komisie k NRP na rok 2022 vychádzajú z odporúčaní v oblasti fiškálnej politiky, ktoré Rada prijala v júni 2021. Ráta sa v nich s ďalším uplatňovaním všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v roku 2022.. Z grantov RRF sa bude v roku 2022 financovať 24 % celkových opatrení na podporu obnovy. Zámery fiškálnej politiky eurozóny by mali byť v období rokov 2020 – 2022 expanzívne. Pozitívny príspevok verejných investícií a iných kapitálových výdavkov financovaných z národných rozpočtov a rozpočtu EÚ je dôležitý, no hlavnou hnacou silou fiškálnej expanzie v rokoch 2021 a 2022 sú čisté bežné primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov.
V odporúčaní o hospodárskej politike eurozóny sa odporúča, aby členské štáty eurozóny prijali v rokoch 2022 – 2023 individuálne aj kolektívne opatrenia v rámci Euroskupiny, aby mohli naďalej využívať a koordinovať vnútroštátne fiškálne politiky na účinnú podporu udržateľnej obnovy. V odporúčaní sa požaduje, aby sa v eurozóne v roku 2022 zachovali mierne podporné zámery fiškálnej politiky a aby sa opatrenia fiškálnej politiky postupne zameriavali na investície, ktoré podporujú odolnú a udržateľnú obnovu. Členské štáty eurozóny by si zároveň mali zachovať agilnú fiškálnu politiku, aby boli v prípade opätovného rizika pandémie schopné reagovať. Keď to hospodárske podmienky umožnia, členské štáty eurozóny by mali uskutočňovať fiškálne politiky zamerané na obozretné strednodobé fiškálne pozície a udržateľnosť dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. V odporúčaní sa tiež vyzýva, aby sa pokračovalo v práci na dobudovaní bankovej únie, posilnení medzinárodnej úlohy eura a podpore vytvorenia digitálneho eura. V spoločnej správe o zamestnanosti sa potvrdzuje, že trh práce sa zotavuje, hoci zamestnanosť sa na predkrízovú úroveň ešte nevrátila. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 postihla najmä mladých ľudí, pracovníkov v neštandardných formách zamestnania, samostatne zárobkovo činné osoby a štátnych príslušníkov tretích krajín. Odvetvia s vysokým dopytom už teraz čelia nedostatku pracovných síl. Zároveň mnohé podniky sa z krízy vymanili so značnými finančnými ťažkosťami a niektoré pracovné miesta môžu zaniknúť, kým iné môžu vzniknúť v priebehu zelenej a digitálnej transformácie. V tejto súvislosti nadobúdajú mimoriadny význam aktívne politiky trhu práce, a najmä podpora prechodu zo zamestnania do zamestnania.
Podrobnosti:
Otázky a odpovede k jesennému balíku európskeho semestra na rok 2022
Oznámenie o ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2022
Oznámenie o návrhoch rozpočtových plánov na rok 2022
Stanoviská k návrhom rozpočtových plánov na rok 2022
Hospodárska prognóza z jesene 2021
Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti
Nové predpisy Komisie o politickej reklame, volebných právach a financovaní politických strán
Európska komisia predložila návrh týkajúci sa transparentnosti a zacieľovania politickej reklamy. Ide o jedno z opatrení, ktoré majú chrániť integritu volieb a otvorenú demokratickú diskusiu. Podľa nových pravidiel by každá politická reklama musela byť jasne označená ako reklama s uvedením informácie napríklad o tom, kto za ňu zaplatil a koľko. Techniky zacieľovania a zosilňovania politického obsahu by mali byť verejne vysvetlené tak podrobne ako nikdy doposiaľ a v prípade využitia citlivých osobných údajov bez výslovného súhlasu danej osoby by boli zakázané. Komisia zároveň navrhuje aktualizovať súčasné pravidlá EÚ týkajúce sa práv „migrujúcich občanov EÚ” voliť v európskych a komunálnych voľbách, ako aj o pravidlá týkajúce sa európskych politických strán a nadácií. O návrhoch sa bude teraz rokovať v Európskom parlamente a Rade. Aby sa voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 mohli konať v súlade s najvyššími demokratickými normami, nové pravidlá by mali nadobudnúť účinnosť najneskôr na jar 2023, čiže jeden rok pred voľbami, a členské štáty by ich mali dovtedy v plnej miere implementovať.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Otázky a odpovede k balíku opatrení na posilnenie demokracie a integrity volieb
Prehľad o európskej demokracii: nové pravidlá transparentnosti politickej reklamy a zacieľovania
Program LIFE: viac ako 290 miliónov eur na projekty v oblasti prírody, životného prostredia a klímy
Komisia dnes schválila investičný balík vo výške viac ako 290 miliónov eur na 132 nových projektov v rámci Programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy. Tieto finančné prostriedky EÚ prispejú k celkovej investícii vo výške 562 miliónov eur s projektmi v takmer všetkých členských štátoch. Nové projekty v rámci programu LIFE pomôžu Európe stať sa klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050,nasmerovať biodiverzitu Európy na cestu obnovy do roku 2030 a prispieť k realizácii plánu zelenej obnovy EÚ po pandémii COVID-19. Ide o prvú sériu projektov vybraných v novom programovom období 2021 – 2027, v ktorom sa financovanie zvyšuje takmer o 60 %. V rámci tohto nového balíka Komisia vyčlenila približne 223 miliónov eur na projekty zamerané na životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov, prírodu a biodiverzitu, ako aj správu a informovanie v oblasti životného prostredia. Zároveň investuje viac ako 70 miliónov eur do rôznych projektov v oblasti zmiernenia zmeny klímy, prispôsobenia sa zmene klímy a správy a informovania v oblasti klímy. Slovenská spoločnosť PistonPower s.r.o. je koordinátorom jedného z úspešných projektov v oblasti životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov. Na projekte „Preukázanie nižších emisií a vyššej účinnosti prostredníctvom inovačných hydraulických systémov v demolačných strojoch” spolupracovali s partnermi z Talianska a z Nemecka. Európska únia podporí projekt sumou 1 360 182 eur.
Podrobnosti:
Komisia navrhuje nové opatrenia na posilnenie európskych kapitálových trhov
Európska komisia dnes prijala balík opatrení s cieľom zlepšiť schopnosť spoločností získavať kapitál v celej EÚ a zabezpečiť, aby Európania dostali najlepšie ponuky na svoje úspory a investície. Rok po prijatí akčného plánu pre úniu kapitálových trhov (v roku 2020) Komisia plní svoje záväzky a navrhuje opatrenia na posilnenie európskych kapitálových trhov. To pomôže hospodárskej obnove Európy po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19, ako aj digitálnej a zelenej transformácii. Komisia okrem toho predložila oznámenie, v ktorom sa uvádzajú opatrenia, ktoré podnikne budúci rok na podporu trhu.
Dnešné návrhy zabezpečia, aby investori mali lepší prístup k údajom o spoločnostiach a obchode. Opatrenia takisto podporia dlhodobé investície a uľahčia cezhraničný predaj investičných fondov a zvýšia bezpečnosť takéhoto predaja. Dnešné návrhy umožnia lepšie prepojiť spoločnosti z EÚ s investormi, zlepšia prístup spoločností k financovaniu, rozšíria investičné príležitosti pre retailových investorov a umožnia ďalšiu integráciu kapitálových trhov EÚ. Na základe opatrení oznámených v akčnom pláne pre úniu kapitálových trhov v roku 2020 bude Komisia v roku 2022 pokračovať viacerými opatreniami z tohto akčného plánu vrátane návrhu o kótovaní, rámca pre otvorené finančníctvo, iniciatívy týkajúcej sa platobnej neschopnosti podnikov a rámca pre finančnú gramotnosť.
Dnes prijaté legislatívne návrhy sú:
· Jednotné európske miesto prístupu (ESAP): poskytovanie údajov investorom
· Preskúmanie nariadenia o európskych dlhodobých investičných fondoch (ELTIF): podpora dlhodobých investícií, a to aj zo strany retailových investorov
· Preskúmanie smernice o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIFMD)
· Preskúmanie nariadenia o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFIR): zvýšenie transparentnosti zavedením „európskeho konsolidovaného informačného systému” pre ľahší prístup všetkých investorov k údajom o obchodovaní
Podrobnosti:
REACT-EU: sledovanie pokroku v reálnom čase
Pozvánka: Konferencia o budúcnosti Európy tentoraz o zelených investíciách a digitalizácii a o vzdelávaní a školstve
Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku a Kanceláriou Európskej investičnej banky na Slovensku Vás pozývajú na dvojpanelovú online diskusiu pod hlavičkou Konferencie o budúcnosti Európy, s názvom „Zelené investície a digitalizácia. Vzdelávanie a školstvo.” Obe panelové diskusie sa uskutočnia 30. novembra 2021 o 10.00 h a sledovať ich môžete na Facebooku a YouTube Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Jedná sa o ďalšiu zo série online podujatí, ktoré majú na Slovensku podnecovať diskusiu o tom, kam by mala podľa jej občanov smerovať Európska únia. V rámci tém sa tentokrát oboznámime s nevyhnutnosťou prispôsobenia sa klimatickým zmenám a odborníci budú hovoriť o aktuálnych trendoch vo vzdelávaní a školstve na Slovensku a v EÚ. Moderátorom bude Vladimír Müller, vysokoškolský učiteľ, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB. Tlačovú správu nájdete v prílohe mailu.
Diskusiu otvárajú:
Peter Terem – prorektor pre vedu a výskum UMB
Martin Klus – štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Vladimír Bilčík – poslanec Európskeho parlamentu (Európska ľudová strana)
K téme Zelené investície a digitalizácie sa vyjadria:
Gerd Weller – vedúci kancelárie EIB ( Európskej Investičnej Banky na Slovensku) – Klimatickej banky EÚ
Marek Drimal – prorektor pre rozvoj a informatizáciu/rektorát UMB
Oblasť vzdelávania a školstva rozoberú:
Vladimír Šucha – hlavný politický poradca UNESCO
Alexandra Bitušíková – FF UMB a riaditeľka Univerzitného centra pre medzinárodné projekty na UMB, niekoľko rokov pôsobila v Európskej komisii a v Európskej univerzitnej asociácii v Bruseli
Erasmus+: 3,9 miliardy EUR na mobilitu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu
Komisia dnes v nadväznosti na prijatie ročného pracovného programu 2022 uverejnila výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu Erasmus+ na rok 2022. So zvýšeným rozpočtom na budúci rok, ktorý dosahuje takmer 3,9 miliardy EUR, bude Erasmus+ naďalej poskytovať príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže, učňovskú prípravu, výmeny zamestnancov a projekty cezhraničnej spolupráce v rôznych oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže a športu. Okrem všeobecnej výzvy obsahuje ročný pracovný program aj iné akcie, ktoré sa majú spustiť osobitne, ako je iniciatíva „Európske univerzity“. Program bude naďalej podporovať mladých ľudí a stimulovať ich účasť na demokratickom živote, čím bude významne prispievať k cieľom Európskeho roku mládeže 2022 oznámeným v správe o stave Únie v septembri 2021. Kľúčové aktivity v rámci mobility a spolupráce sa v roku 2022 takisto posilnia.
Hlavné novinky vo vyhlásených výzvach sú:
- Výhľadové projekty: Nové rozsiahle projekty podporia kvalitné a inkluzívne digitálne vzdelávanie a prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy ekologickej transformácii.
- Viac výmen s tretími krajinami: Vďaka finančným prostriedkom z vonkajších nástrojov EÚ budú mať tretie krajiny možnosť zúčastňovať sa na cielených projektoch a výmenách, najmä v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ako aj športu.
- Inkluzívnejšia iniciatíva DiscoverEU: DiscoverEU ponúka 18-ročným možnosť cestovať po Európe.
- Priblížiť Európsku úniu školám: Akcie Jean Monnet, ktoré rôznymi aktivitami vrátane študijných pobytov podporujú vzdelávanie o EÚ, sa rozšíria do škôl pre žiakov všetkých vekových kategórií, a to vo všeobecnom aj odbornom vzdelávaní.
- Jednoduchšie financovanie projektov spolupráce: Erasmus+ zavádza pre prijímateľov projektov v rámci kooperačných partnerstiev možnosť požiadať o jednorazovú platbu na realizáciu ich projektov. Tým sa výrazne znižuje administratívna záťaž pri podávaní žiadostí, riadení projektu a pri úlohách spojených s podávaním správ.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Prehľad o novom programe Erasmus+ na roky 2021 – 2027
Výzva na predkladanie návrhov na rok 2022 v rámci programu Erasmus+
Sprievodca programom Erasmus+ na rok 2022
11 miliárd eur pomoci REACT-EÚ na rok 2022 je už k dispozícii
Komisia zverejnila alokáciu zdrojov REACT-EU na rok 2022. Na programy v rámci politiky súdržnosti vo všetkých 27 členských štátoch je k dispozícii približne 11 miliárd eur (v bežných cenách). Tieto prostriedky dopĺňajú takmer 40 miliárd eur sprístupnených v roku 2021. Členské štáty budú môcť naďalej vykonávať opatrenia na obnovu po kríze, ktoré sú zamerané na zvyšovanie odolnosti systému zdravotnej starostlivosti a podnikov, ako aj podporu najzraniteľnejších skupín. Zároveň majú prispievať k napĺňaniu ekologických a digitálnych priorít inteligentnej, udržateľnej a súdržnej obnovy. Zdroje REACT-EU sa uvoľňujú v dvoch tranžiach, aby sa v plnej miere zachytil vyvíjajúci sa sociálny a hospodársky dosah pandémie. Prideľovanie prostriedkov vychádza z HDP, nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v jednotlivých krajinách. Okrem toho sa pri rozdeľovaní prostriedkov zohľadňuje aj dosah pandémie koronavírusu na hospodárstvo jednotlivých členských štátov na základe štatistických údajov z 19. októbra 2021. REACT-EU bol úplne prvým nástrojom použitým v rámci nástroja NextGenerationEU. Prvá platba vo výške 800 miliónov eur sa vykonala 28. júna 2021. Pružné schválenie opatrení umožnilo členským štátom alokovať 37 miliárd eur, pričom celkovo dosiahli platby výšku 6,1 miliardy eur. Na tieto schválené opatrenia sa použije 23,3 miliardy eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 12,8 miliardy eur z Európskeho sociálneho fondu a 0,5 miliardy eur z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby.
Podrobnosti:
REACT-EU: sledovanie pokroku v reálnom čase
Komisia zavádza Nástroj na medziregionálne inovačné investície vo výške 570 miliónov eur
Európska komisia uverejnila prvú výzvu na predkladanie projektov pre nový Nástroj na medziregionálne inovačné investície (I3). Ide o nový nástroj financovania na roky 2021 – 2027, v rámci ktorého sa vyčleňuje 570 miliónov eur na podporu komercializácie a rozšírenia medziregionálnych inovačných projektov v spoločných prioritných oblastiach inteligentnej špecializácie. Nástrojom sa podporí rozvoj európskych hodnotových reťazcov so silným rozmerom súdržnosti, keďže minimálne polovica spomínaného rozpočtu bude vyčlenená pre menej rozvinuté regióny. I3 bude podporovať partnerstvá výskumných pracovníkov, podnikov, občianskej spoločnosti a verejnej správy s cieľom identifikovať a zdokonaliť spoločné oblasti investícií. Podporia sa aj synergie s opatreniami v rámci programu Horizont Európa a Programu pre jednotný trh. Prvá výzva na predkladanie projektov pre I3 v hodnote 145 miliónov eur sa bude vzťahovať na roky 2021 a 2022 v týchto oblastiach:
- Oblasť 1 – Finančná a poradenská podpora pre investície do medziregionálnych inovatívnych projektov
- Oblasť 2 – Finančná a poradenská podpora na rozvoj hodnotových reťazcov v menej rozvinutých regiónoch
Podrobnosti:
Tlačová správa
Medziregionálne inovačné investície
Informačný deň pre všetky zainteresované strany sa uskutoční 9. decembra 2021.
Výzvy na predkladanie projektov
Komisia navrhla vytvoriť čiernu listinu dopravcov, ktorí napomáhajú obchodovaniu s ľuďmi alebo prevádzačstvu
Ako súčasť jednotnej odozvy Európskej únie na štátom podporované zneužívanie ľudí na politický boj na vonkajších hraniciach EÚ s Bieloruskom dnes Komisia a vysoký predstaviteľ navrhujú opatrenia na predchádzanie a obmedzenie dopravných činností, ktoré uľahčujú obchodovanie s ľuďmi alebo ich prevádzanie do EÚ. EÚ tak získa ďalší nástroj na podporu členských štátov zasiahnutých takýmito hybridnými útokmi. Každé opatrenie tohto nástroja by mali sprevádzať iné formy podpory, a to najmä humanitárna pomoc. K nedávnym udalostiam na hraniciach EÚ s Bieloruskom by nemohlo dôjsť, keby určití dopravcovia vedome alebo nevedome neprispeli k zneužívaniu ľudí. To malo kruté humanitárne následky a závažne ohrozilo tak bezpečnosť na vonkajších hraniciach EÚ, ako aj stabilitu v regióne. EÚ musí mať k dispozícii vhodné nástroje na boj proti zneužívaniu ľudí na politické účely, a preto Komisia navrhuje vytvoriť nový právny rámec, ktorý umožní adresne zasiahnuť proti dopravcom vo všetkých druhoch dopravy (pozemnej, leteckej, riečnej a námornej), ktorí sa zapájajú do obchodovania s ľuďmi alebo ich prevádzania do Európskej únie alebo ho umožňujú. Opatrenia by boli zvolené a nastavené primerane a od prípadu k prípadu. Mohli by zahŕňať obmedzenie operácií na trhu Únie, pozastavenie licencií a povolení, pozastavenie práv na tankovanie alebo údržbu v EÚ, zákaz tranzitu alebo preletu ponad EÚ, technických prestávok a zastavení v prístavoch EÚ.
Rada ministrov EÚ pre zahraničné veci 15. novembra rozhodla o rozšírení sankčného režimu EÚ pre Bielorusko tak, aby sa zameriaval na jednotlivcov a subjekty, ktoré organizujú zneužívanie ľudí ako nástrojov politického boja alebo sa na ňom zúčastňujú, vrátane leteckých spoločností, cestovných kancelárií a iných sprostredkovateľov. Dosiahla sa politická dohoda o piatom balíku zoznamov, ktoré majú pomôcť riešiť situáciu na hraniciach, obchodovanie s ľuďmi a pokračujúce represie v Bielorusku.
Podrobnosti:
Tlačová správa
Oznámenie: štátom podporované zneužívanie migrantov
Návrh na vytvorenie čiernej listiny dopravcov zapojených do prevádzačstva
Prehľad: Opatrenia EÚ proti štátom podporovanému zneužívaniu migrantov na vonkajších hraniciach EÚ
EÚ vytvára čiernu listinu dopravcov zapojených do obchodovania s ľuďmi alebo ich prevádzania do EÚ
Oficiálne stanovisko Európskej komisie