Európsky deň jazykov 2022

Pri príležitosti Európskeho dňa jazykov 2022 a v súvislosti s Európskym rokom mládeže 2022 organizuje Komisia v pondelok 26. septembra 2022 konferenciu o jazykových kompetenciách v službách mládeže. Online podujatie sa zameria na jazykové povedomie na školách, ale aj to, ako môžu viacjazyčné triedy podporiť inklúziu a solidaritu. Vzhľadom na veľký počet vysídlených žiakov z Ukrajiny budú účastníci diskutovať o podpore, ktorá sa v súčasnosti poskytuje týmto deťom a ich rodinám, aby sa naučili jazyky hostiteľských krajín a ako sú títo žiaci čo najlepšie začlenení do vzdelávacích systémov EÚ. Komisia súbežne s online podujatím organizuje okolo Európskeho dňa jazykov približne 70 miestnych a národných podujatí s finančnými prostriedkami z programu Erasmus+. Európsky deň jazykov je každoročnou príležitosťou na zvýšenie informovanosti o jazykovom vzdelávaní a jazykovej rozmanitosti. Organizuje sa od roku 2001.

 

Sprievodné podujatia:

·       Zastúpenie Európskej komisie je spoluorganizátorom jazykového kvízu LingvaKvíz z dielne občianskeho združenia Edukácia@Internet, ktorý bude spustený 26. septembra 2022.

·       Žiaci a učitelia stredných a základných škôl sa môžu najneskôr do 28. septembra 2022 (12:00 h) prihlásiť na sériu prednášok a workshopov s názvom Európsky deň jazykov online 2022. Podujatie sa bude konať online 29. septembra 2022. Registrácia a program dostupné tu.

 

Štyri projekty zo Slovenska medzi laureátmi Európskej ceny za inovatívne vzdelávanie 2022

Štvorica projektov zo Slovenska sa dostala medzi laureátov Európskej ceny za inovatívne vzdelávanie pre rok 2022. Nominácie dnes oznámila komisárka pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabriel. Aktuálny ročník sa niesol v téme spoločného učenia, podpory kreativity a udržateľnosti. 25. októbra 2022 bude na slávnostnom odovzdávaní cien ocenených 98 projektov z celej Európy, medzi nimi 4 zo Slovenska:

·       Projekt A Little Antenna – Materská škola Rožňavská, Rimavská Sobota (kategória Vzdelávanie a starostlivosť v rannom detstve)

·       Projekt Edu-paths – Súkromná základná škola, Giraltovce (kategória Primárne vzdelávanie)

·       Projekt Portable Water Power Station – Gymnázium Ľudovíta Štúra, Zvolen (kategória Sekundárne vzdelávanie)

·       Projekt Work for an Inclusive School Heritage – Súkromná stredná odborná škola Pro scholaris, Žilina-Bytčica (kategória Odborné vzdelávanie a príprava)

Európska cena za inovatívne vzdelávanie je nová iniciatíva zriadená oznámením Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Cieľom udelenia ceny je osláviť úspechy učiteľov a škôl a oceniť ich prácu, identifikovať a podporovať vynikajúce vyučovacie a vzdelávacie procesy, poskytnúť prostriedky na vzájomné učenie, vyzdvihnúť hodnotu programu Erasmus+ pre európsku spoluprácu učiteľov a vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru. V každej krajine zapojenej do programu Erasmus+ sa udeľujú ceny pre projekty v týchto štyroch kategóriách: vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve; primárne vzdelávanie; sekundárne vzdelávanie; odborné vzdelávanie a príprava. Cena je každý rok inak tematicky zameraná a udeľuje sa učiteľom a školám, ktorí sa prostredníctvom svojich projektov venovali konkrétnej téme uvedenej medzi prioritami európskeho vzdelávacieho priestoru. 

 

Podrobnosti:

Laureáti Európskej ceny za inovatívne vzdelávanie 2022

 

Komisia schválila podporu vo výške 5,2 miliardy eur od 13 členských štátov na projekt vo vodíkovom hodnotovom reťazci

 

Komisia schválila podporu vo výške 5,2 miliardy eur od 13 členských štátov na projekt vo vodíkovom hodnotovom reťazci

V zmysle pravidiel EÚ o štátnej pomoci Komisia schválila druhý dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) na podporu výskumu a inovácie – prvú priemyselnú inštaláciu a vybudovanie potrebnej infraštruktúry vo vodíkovom hodnotovom reťazci. Projekt s názvom „IPCEI Hy2Use” spoločne oznámilo a pripravilo trinásť členských štátov: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Členské štáty poskytnú z verejných zdrojov až 5,2 mld. eur, ktoré by mali priniesť ďalších 7 miliárd eur v podobe súkromných investícií. IPCEI Hy2Use rozširuje a dopĺňa prvý IPCEI projekt vo vodíkovom hodnotovom reťazci „Hy2Tech”, ktorý Komisia schválila 15. júla 2022IPCEI Hy2Use pokryje rozsiahlu časť vodíkového hodnotového reťazca, keďže bude podporovať i) budovanie vodíkovej infraštruktúry, konkrétne veľkokapacitných elektrolyzérov a dopravnej infraštruktúry, na výrobu, skladovanie a prepravu vodíka z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkového vodíka a ii) vývoj inovačných a udržateľnejších technológií na integráciu vodíka do priemyselných procesov vo viacerých odvetviach, najmä tých, v ktorých je dekarbonizácia náročnejšia, ako sú výroba ocele, cementu a skla. Očakáva sa, že vďaka projektu IPCEI sa zvýšia dodávky obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka a zníži závislosť od dodávok zemného plynu.

 

Podrobnosti:

Tlačová správa

 

REACT-EU: 111,5 miliónov eur pre Nemecko, Slovensko a Bulharsko na obnovu po pandémii

Nemecko, Slovensko a Bulharsko dostanú ďalších 111,5 miliónov eur prostredníctvom REACT-EU v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) na pomoc zamestnancom a uchádzačom o zamestnanie, podporu služieb zdravotnej starostlivosti a dosiahnutie udržateľnej sociálno-ekonomickej obnovy. Slovensko dostane z balíka 17,9 milióna eur na podporu pracovníkov a služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti a civilnej ochrany, ktorí boli v prvej línii počas najkritickejších fáz pandémie COVID-19. Tranža REACT-EU na rok 2021 vyčlenila 40 miliárd eur na pomoc členským štátom, ktoré sa zotavujú z pandémie, investujú do digitálnej a zelenej transformácie a aktuálne prijímajú a integrujú vojnových utečencov z Ukrajiny. Komisia okrem toho od marca 2022 vyplatila členským štátom platby predbežného financovania vo výške 3,5 miliardy eur v rámci REACT-EU. Najnovší komplexný balík „flexibilná pomoc územiam (FAST-CARE)“, ktorý navrhla Komisia, ďalej rozširuje podporu členským štátom tým, že ponúka dodatočnú flexibilitu vo financovaní politiky súdržnosti a zároveň zvyšuje platby predbežného financovania o ďalších 3,5 miliardy eur, ktoré sa majú vyplatiť v rokoch 2022 a 2023. Konečným dátumom oprávnenosti výdavkov REACT-EU je 31. december 2023.

 

Podrobnosti:

Viac informácií tu

 

Eurobarometer o športe a fyzickej aktivite: cvičí 49 % Európanov

Európska komisia dnes zverejnila výsledky prieskumu piateho Eurobarometra venovaného športu a fyzickej aktivite. Z prieskumu vyplýva, že 38 % Európanov športuje alebo cvičí aspoň raz za týždeň a 17 % cvičí menej ako raz za týždeň. Až 45 % Európanov dnes necvičí vôbec ani sa do žiadnej fyzickej aktivity nezapája. Hoci v porovnaní s prieskumom Eurobarometra z roku 2017 sa situácia stabilizovala, jednoznačne treba v podpore športu a fyzickej aktivity pokračovať. Z prieskumu vyplýva aj to, že počas pandémie COVID-19 polovica Európanov zredukovala fyzickú aktivitu na polovicu alebo s ňou úplne prestala. Prieskum zároveň ukázal, že s pribúdajúcim vekom sa pravidelnosť pri cvičení či športovaní znižuje. Hlavnou prekážkou aktívneho života je podľa respondentov nedostatok času, nedostatočná motivácia alebo nezáujem o šport.  V reakcii na tieto odpovede bude Komisia v rámci svojej kampane HealthyLifeStyle4All (Zdravý životný štýl pre všetkých) pokračovať vo zvyšovaní povedomia o význame aktívneho zdravého životného štýlu. Komisia každý rok propaguje prínosy športu z hľadiska fyzickej i duševnej pohody prostredníctvom Európskeho týždňa športu

 

Šport a Slováci:

Ø  29 % Slovákov cvičí/športuje pravidelne (v EÚ27 je to 32 %)

Ø  43 % Slovákov necvičí vôbec (v EÚ27 je to 45 %)

Ø  21 % Slovákov sa pravidelne venuje inej fyzickej aktivite, napríklad presun na bicykli, tanec, práca v záhrade a pod. (EÚ27 je to 14 %)

Ø  Pre 50 % Slovákov je hlavnou motiváciou športovať zlepšenie zdravia (v EÚ27 je zdravotný faktor rozhodujúci pre 54 % respondentov)

Ø  Až 47 % Slovákov identifikovalo ako hlavnú prekážku pravidelného športovania nedostatok času (v EÚ27 je nedostatok času hlavným dôvodom pre 41% opýtaných)

 

Podrobnosti:

Tlačová správa

Oficiálne stanovisko Európskej komisie