Eurobarometer: Európania vítajú podporu EÚ pre reformy v členských štátoch
Európania oceňujú, že EÚ poskytuje odborné znalosti a pomáha členským štátom pri koncipovaní a vykonávaní reforiem. Ide o jeden z kľúčových záverov rýchleho prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v apríli 2023 a v ktorom sa potvrdzuje význam a potreba podpory, ktorú ponúka Nástroj technickej podpory Komisie. Pomocou Nástroja technickej podpory Komisia poskytuje na žiadosť vnútroštátnych orgánov technickú podporu pri realizácii reforiem v EÚ. Nástroj technickej podpory môže takisto pomôcť členským štátom pri koncipovaní, zmene, vykonávaní a revízii transformačných reforiem zahrnutých do ich plánov obnovy a odolnosti. V prieskume mali Európania odpovedať na otázku, v ktorých oblastiach môžu mať členské štáty najväčší prospech z podpory EÚ na koncipovanie a vykonávanie reforiem:
- 42 % Európanov si myslí, že EÚ by mohla posilniť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi.
- 42 % občanov potvrdilo významnú úlohu EÚ pri podpore členských štátov pri zvládaní kríz, ako sú pandémie, prírodné katastrofy alebo konflikty.
- 34 % sa domnieva, že EÚ by mohla členským štátom poskytnúť poznatky a odborné znalosti pri koncipovaní a vykonávaní reforiem.
- 34 % respondentov tvrdí, že EÚ by mohla poskytnúť finančnú podporu na reformy členských štátov.
- 31 % si myslí, že EÚ by mohla pomôcť zlepšiť zručnosti a kompetencie vo verejnej správe členských štátov.
Európania si myslia, že reformy sú najviac potrebné v sektoroch verejného zdravotníctva (56 %) a vzdelávania (50 %). Podľa prieskumu by verejná správa v členských štátoch mohla byť účinnejšia a efektívnejšia. Viac ako 45 % občanov si myslí, že verejná správa v ich krajine je zložitá, zaťažujúca a pomalá. Európania sa domnievajú, že na zvýšenie dôvery vo verejnú správu v ich krajine by verejná správa mala byť menej byrokratická (52 %) a transparentnejšia (44 %), pokiaľ ide o rozhodnutia o verejných finančných prostriedkoch a ich využívaní. Takmer polovica Európanov sa domnieva, že verejná správa by mala byť bližšie k ľuďom, využívať rôzne priame komunikačné kanály vrátane osobných interakcií a mala by poskytovať jasnejšie informácie o postupoch a službách. Európania tiež žiadali viac digitálnych služieb (31 %) a používateľsky ústretových služieb elektronickej verejnej správy (35 %). Rýchly prieskum Eurobarometra (526) sa uskutočnil od 3. apríla do 18. apríla 2023 prostredníctvom telefonických rozhovorov. Na rozhovoroch sa zúčastnilo 25 631 respondentov z 27 členských štátov EÚ.
Ako to vidia Slováci:
· 57 % Slovákov si myslí, že verejná správa v krajine je pomalá.
· 60 % opýtaných Slovákov zastáva názor, že verejná správa v krajine by mala byť menej byrokratická.
· Podľa Slovákov sú reformy najviac potrebné v oblasti verejného zdravotníctva (78 %), vzdelávania (60 %), ako aj v oblasti rodiny, bývania a sociálnej ochrany (42 %).
- 44 % Slovákov tvrdí, že EÚ by mohla poskytnúť finančnú podporu na reformy členských štátov.
- 43 % Slovákov sa domnieva, že EÚ by mohla členským štátom poskytnúť poznatky a odborné znalosti pri koncipovaní a vykonávaní reforiem.
- 41 % Slovákov si myslí, že EÚ by mohla posilniť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi.
Podrobnosti:
Pozvánka na diskusiu Café Európa: Bude stredná Európa dúhová?
Viedeň a Praha sú obľúbené destinácie LGBTI+ ľudí z celého sveta. Rakúsko je v strednej Európe lídrom vo vytváraní podmienok pre dôstojný život aj LGBTI+ ľudí. V Česku beží aktuálne debata o prijatí manželstiev pre všetkých. Maďarsko a Poľsko sa však vybrali opačnou cestou a prijímajú zákony, ktoré skôr strpčujú život queer osobám. Kde sa dnes nachádza Slovensko? A akým smerom sa uberá vývoj v strednej Európe? Je to v Rakúsku a v Česku naozaj také ružové? A na druhej strane, je to v Maďarsku, Poľsku či na Slovensku také beznádejné? Týmito otázkami sa budeme zaoberať na diskusii v rámci Café Európa, ktorá sa uskutoční v stredu 10. mája o 18.30 h. v Teplárni na Zámockej 30 v Bratislave. Vstup na diskusiu bude možný už od 18.00 h. Diskutujú: Ângela Simões Krainer (rakúska politička), Daniela Mužíková (koordinátorka kampaní a komunikácie Amnesty International Slovensko) a Filip Titlbach (český novinár). Moderuje Roman Samotný (LGBTI+ aktivista). Diskusiu môžete sledovať aj naživo na Facebooku Café Európa.
Komisia vyzýva medzinárodných dodávateľov, aby reagovali na prvú verejnú súťaž EÚ na spoločný nákup plynu v objeme 11,6 mld. m³
Komisia dnes vyhlásila vôbec prvú medzinárodnú verejnú súťaž na spoločný nákup dodávok plynu do EÚ, čím využila kolektívnu hospodársku váhu EÚ prostredníctvom nedávno vytvoreného mechanizmu AggregateEU. V rámci tejto prvej verejnej súťaže 77 európskych spoločností predložilo žiadosti o celkový objem 11,625 mld. m3 dopytu po plyne. Dopyt po LNG predstavuje 2,781 mld. m³, zatiaľ čo na dodávku cez plynovod sa požaduje 9,554 mld. m³. Dnes to oznámil podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Jeho vyhlásenie si môžete pozrieť online tu alebo prečítať tu. Medzinárodní dodávatelia plynu s výnimkou Ruska sa teraz vyzývajú, aby predložili svoje ponuky na zásobovanie týchto európskych odberateľov do 15. mája. Toto prvé kolo verejného obstarávania sa týka dodávok plynu od júna 2023 do mája 2024.
EIF a UniCredit podpísali dohody o poskytnutí 1 miliardy eur malým podnikom v siedmich krajinách strednej a východnej Európy
Európsky investičný fond (EIF), ktorý patrí do skupiny Európskej investiční banky (EIB), poskytne skupine UniCredit dve záruky v hodnote 370 miliónov eur na podporu investícií realizovaných malými a strednými podnikmi (MSP) v siedmich krajinách EÚ: na Slovensku, v Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku a Slovinsku. Tieto transakcie zastrešuje program InvestEU, dlhodobý program financovania Európskej únie na podporu udržateľných investícií, inovácií a tvorby pracovných miest v Európe, ktorého cieľom je do roku 2027 zmobilizovať investície vo výške najmenej 372 miliárd eur na priority politík EÚ. Záruky EIF zastrešené programom InvestEU umožnia UniCredit poskytnúť úvery za výhodných podmienok 2 500 malým a stredným podnikom a malým podnikom so strednou kapitalizáciou v celej Európe a zaistiť investície do reálnej ekonomiky vo výške približne 1 miliardy eur. Prostriedky budú určené predovšetkým na investície, ktoré prispejú k súbežnej ekologickej a digitálnej transformácii, ale aj na podporu kultúrneho, vzdelávacieho a sociálneho sektora. V rámci stratégie UniCredit v oblasti ekologických úverov budú úvery poskytované aj bytovým družstvám a fyzickým osobám na ich vlastné investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti obytných budov, ako aj na podporu rozvoja udržateľnej mobility.
Podrobnosti
DiscoverEU: Komisia distribuuje viac ako 35 000 bezplatných cestovných lístkov mladým Európanom
Dnes boli oznámené výsledky marcového kola prihlášok DiscoverEU. Do výzvy sa zapojilo 145 657 mladých ľudí vo veku 18 rokov, ktorí požiadali o 35 324 cestovných poukazov. Úspešní uchádzači budú môcť v období od 15. júna 2023 do 30. septembra 2024 zadarmo cestovať po Európe. Zo Slovenska prišlo do výzvy 1 645 žiadostí, pričom cestové lístky dostane 434 uchádzačov. Viac informácií o výsledkoch za jednotlivé krajiny nájdete tu.
Komisia prijala mimoriadne a dočasné preventívne opatrenia pre dovoz z Ukrajiny
Európska komisia včera prijala mimoriadne a dočasné preventívne opatrenia pre dovoz obmedzeného počtu výrobkov z Ukrajiny, ktoré spadajú pod výnimočné ochranné postupy nariadenia o autonómnych obchodných opatreniach. Opatrenia sa dotknú štyroch poľnohospodárskych produktov s pôvodom na Ukrajine – pšenice, kukurice, repky olejnej a slnečnicových semien. Ich cieľom je zmierniť logistické ťažkosti týkajúce sa týchto produktov v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. Opatrenia nadobudli účinnosť 2. mája a budú platiť do 5. júna 2023. Počas tohto obdobia bude naďalej možné tieto poľnohospodárske produkty prepustiť do voľného obehu vo všetkých členských štátoch Európskej únie okrem piatich členských štátov v bezprostrednej blízkosti: Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Tieto produkty sa budú môcť v týchto piatich členských štátoch pohybovať alebo cez ne tranzitovať v spoločnom tranzitnom režime alebo smerovať do krajiny alebo na územie mimo EÚ. Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa zároveň zaviazali, že zrušia jednostranné opatrenia, ktoré uplatňujú na tie tieto produkty či na akékoľvek iné výrobky pochádzajúce z Ukrajiny. Tieto opatrenia bude dopĺňať finančná podpora pre poľnohospodárov v uvedených piatich členských štátoch a ďalšie opatrenia na uľahčenie tranzitu ukrajinského obilia vyvážaného cez koridory solidarity do iných členských štátov a tretích krajín. Komisia je pripravená preventívne opatrenia opätovne uložiť aj na obdobie presahujúce platnosť súčasného nariadenia o autonómnych obchodných opatreniach, ktorá uplynie 5. júna 2023, pokiaľ bude výnimočná situácia pretrvávať.
Podrobnosti
Obchodné vzťahy EÚ s Ukrajinou
100 miliónov eur na podporu poľnohospodárov z Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska
V nadväznosti na dohodu dosiahnutú 28. apríla s Bulharskom, Maďarskom, Poľskom, Rumunskom a Slovenskom dnes Európska komisia predložila zástupcom všetkých členských štátov návrh podporného opatrenia v hodnote 100 miliónov eur. Táto suma prevzatá z poľnohospodárskej rezervy na rok 2023 bude určená poľnohospodárom, ktorí pestujú obilniny a olejnaté semená v týchto piatich členských štátoch. Podpora pomôže členským štátom hraničiacim s Ukrajinou čiastočne kompenzovať problémy súvisiace s logistickými prekážkami vyplývajúcimi z dovozu určitých agropotravinárskych výrobkov z Ukrajiny. Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa zároveň zaviazali zrušiť svoje jednostranné opatrenia týkajúce sa pšenice, kukurice, repky olejnej a slnečnicových semien a akýchkoľvek iných výrobkov pochádzajúcich z Ukrajiny. Komisia navrhuje prideliť 9,77 milióna eur Bulharsku, 15,93 milióna eur Maďarsku, 39,33 milióna eur Poľsku, 29,73 milióna eur Rumunsku a 5,24 milióna eur Slovensku. Týchto päť krajín môže doplniť túto podporu EÚ až o 200 % vnútroštátnymi finančnými prostriedkami, ktoré by predstavovali celkovú finančnú pomoc pre postihnutých poľnohospodárov vo výške 300 miliónov eur. Pri prideľovaní sa zohľadňuje váha každej dotknutej krajiny v poľnohospodárskom sektore Únie na základe výšky priamych platieb SPP, ako aj relatívny nárast ukrajinského dovozu obilnín a olejnín do týchto členských štátov.
Podrobnosti:
500 miliónov eur a nové opatrenia na urýchlené posilnenie kapacít obranného priemyslu EÚ v oblasti výroby munície
Komisia dnes prijala Akt na podporu výroby munície ako reakciu na plán, ktorý schválila Rada 20. marca, s cieľom urýchlene dodať Ukrajine muníciu a rakety a pomôcť členským štátom pri naplnení ich zásob. Zavedením cielených opatrení vrátane financovania sa akt zameriava na zvýšenie výrobnej kapacity EÚ a riešenie súčasného nedostatku munície a rakiet, ako aj ich komponentov. Bude podporovať vyskladňovanie z členských štátov a spoločné obstarávanie munície.
Podrobnosti:
Boj proti korupcii: prísnejšie pravidlá v EÚ a vo svete
Komisia dnes prijala opatrenia na boj proti korupcii v EÚ a na celom svete, čím plní záväzok, ktorý predsedníčka von der Leyenová prijala vo svojom prejave o stave Únie v roku 2022. Dnešný súbor opatrení zahŕňa nové a posilnené pravidlá, ktorými sa kriminalizujú trestné činy korupcie a harmonizujú sankcie v celej EÚ, ako aj návrh vysokého predstaviteľa s podporou Komisie na vytvorenie osobitného sankčného režimu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na boj proti závažným korupčným činom na celom svete.
Podrobnosti:
1,3 milióna nových pracovných miest v EÚ vďaka financovaniu politiky súdržnosti v rokoch 2021 – 2027
Očakáva sa, že vďaka financovaniu politiky súdržnosti v rokoch 2021 – 2027 dôjde k vzniku 1,3 milióna pracovných miest a HDP EÚ sa do konca desaťročia zvýši v priemere o 0,5 %, pričom v niektorých členských štátoch sa zvýši až o 4 %. Toto sú niektoré zo záverov správy o výsledku programovania politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027, ktorá bola uverejnená včera. Na tento účel sa v rámci politiky súdržnosti počas uvedeného obdobia uvoľní celkový objem investícií vo výške 545 miliárd eur, pričom 378 miliárd eur poskytne EÚ. Tieto investície podporia trvalú sociálno-ekonomickú konvergenciu, územnú súdržnosť, sociálnu a inkluzívnu Európu a hladkú a spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu.
Podrobnosti:
Víťazi JUNIOR INTERNET AMAVET 2023
Poznáme víťazov súťaže výnimočných žiakov v oblasti IT a digitálnych zručností. Finále súťažnej konferencie JUNIOR INTERNET AMAVET 2023 sa uskutočnilo 28. a 29. apríla 2023 v Bratislave. Už 18 rokov je súťaž pre žiakov základných a stredných škôl živnou pôdou na objavovanie ich talentu v oblasti informačných technológií. Zúčastňujú sa jej začínajúci tvorcovia webu, grafici, dizajnéri, programátori mobilných aplikácií a blogeri, ktorých práce vybrala odborná hodnotiaca komisia na celoslovenské finále. Do tohtoročnej súťaže prihlásili žiaci základných a stredných škôl 317 projektov. Po vyhodnotení základného kola do finále súťaže postúpilo 60 žiakov s 51 projektami. Absolútnym víťazom súťaže sa stal David Pilarčík s projektom It is here. Partnerom súťažnej konferencie JUNIOR INTERNET AMAVET je aj Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Podrobnosti:
Oficiálne stanovisko Európskej komisie