Eurobarometer: Občania EÚ naďalej výrazne podporujú Ukrajinu a opatrenia na zaistenie energetickej bezpečnosti
Najnovší štandardný prieskum Eurobarometra, ktorý bol dnes uverejnený, vypovedá o tom, že aj takmer rok po úplnej invázii Ruska na Ukrajinu Európania prejavujú silnú solidaritu s Ukrajinou:
· 91 % respondentov súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci.
· 88 % podporuje prijímanie ľudí utekajúcich pred vojnou do EÚ.
· 77 % respondentov schvaľuje poskytovanie finančnej podpory Ukrajine.
· 74 % respondentov sa vyjadrilo v prospech ukladania hospodárskych sankcií ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom.
· 67 % Európanov naďalej podporuje zákaz vysielania ruských štátnych médií.
· 56 % Európanov je spokojných s reakciou Európskej únie na ruskú inváziu na Ukrajinu.
· 77 % respondentov podporuje spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku medzi členskými štátmi EÚ.
· 80 % respondentov sa domnieva, že nákup vojenského vybavenia členskými štátmi by mal byť lepšie koordinovaný.
· 69 % si myslí, že EÚ musí posilniť svoju kapacitu na výrobu vojenského vybavenia.
Občania EÚ takisto vo veľkej miere podporujú urýchlenie energetickej transformácie (86 %) a opatrenia na zníženie závislosti EÚ od ruských zdrojov energie (84 %):
· 85 % Európanov je presvedčených, že zvýšenie energetickej účinnosti budov, dopravy a tovaru zníži našu závislosť od výrobcov energie mimo EÚ.
· 82 % súhlasí s tým, že členské štáty EÚ by mali spoločne nakupovať energiu z iných krajín, aby si zabezpečili lepšie ceny.
· 81 % respondentov uviedlo, že prijali opatrenia na zníženie svojej vlastnej spotreby energie.
Hoci je inflácia pre Európanov stále veľkým problémom pre viac ako tretinu respondentov (32 %), podpora eura zostáva veľmi vysoká. Spoločnú európsku menu podporuje až 71 % opýtaných, čo je druhá najvyššia zaznamenaná úroveň v histórii a ešte vyššia je v eurozóne (79 %). Okrem toho si viac ako polovica respondentov (54 %) myslí, že plán obnovy NextGenerationEU môže byť účinným prostriedkom na riešenie súčasných hospodárskych výziev. 63 % respondentov sa takisto domnieva, že verejné finančné prostriedky by sa mali použiť na stimuláciu investícií súkromného sektora na úrovni EÚ. Vnímanie situácie európskeho hospodárstva sa od leta 2022 nezmenilo a 40 % respondentov ju vníma ako „dobrú” a 51 % ako „zlú”.
47 % Európanov má tendenciu dôverovať EÚ a 32 % skôr dôveruje národným vládam. 45 % Európanov vníma EÚ pozitívne (36 % ju vníma neutrálne a 18 % negatívne). 62 % respondentov tvrdí, že sú optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ (o 3 percentuálne body menej než v lete 2022, ale na podobnej úrovni ako vo februári 2022, pred ruskou agresiou voči Ukrajine).
„Štandardný prieskum Eurobarometra zo zimy 2022 – 2023″ (EB 98) sa uskutočnil vo forme osobných a online rozhovorov v období od 12. januára do 6. februára 2023. Na prieskume sa zúčastnilo 26 468 občanov zo všetkých 27 členských štátov EÚ.
Podrobnosti:
Štandardný prieskum Eurobarometra
Komisia navrhuje o ďalší rok predĺžiť obchodné výhody pre Ukrajinu
Komisia dnes navrhla predĺžiť pozastavenie dovozných ciel, kvót a ochranných obchodných opatrení na ukrajinský vývoz do Európskej únie o ďalší rok. Ide o pozastavenia známe ako autonómne obchodné opatrenia. Tento krok je pokračovaním neochvejnej podpory EÚ pre ukrajinské hospodárstvo a má pomôcť zmierniť ťažkú situáciu, v ktorej sa nachádzajú ukrajinskí výrobcovia a vývozcovia v dôsledku nevyprovokovanej a neodôvodnenej vojenskej agresie Ruska. Návrh teraz posúdi Európsky parlament a Rada Európskej únie s cieľom zabezpečiť plynulý prechod zo súčasného režimu autonómnych obchodných opatrení na nové opatrenia.
Podrobnosti:
Komisia poskytuje podporu 124 výskumníkom z Ukrajiny
Komisia dnes oficiálne oznámila výsledky výberového procesu v rámci iniciatívy MSCA4Ukraine, ktorá podporuje vysídlených výskumníkov z Ukrajiny. 13 doktorandov a 111 postdoktorandských výskumných pracovníkov z Ukrajiny bude môcť pokračovať vo svojej práci v členských štátoch EÚ a krajinách pridružených k programu Horizont Európa. Vybraných výskumných pracovníkov budú hostiť akademické i neakademické organizácie v 21 krajinách, z ktorých väčšina sídli v Nemecku, Českej republike a vo Francúzsku. Budú pracovať na špičkových projektoch vo všetkých vedeckých disciplínach. Väčšina vybraných výskumných návrhov sa týka oblastí biologických vied (25,8 %), spoločenských a humanitných vied (21,8 %) a chémie (17,7 %). Dĺžka udelených štipendií sa pohybuje v rozmedzí od ôsmich mesiacov do dvoch rokov, pričom väčšina uchádzačov získala dvojročné štipendium. Výskumníci zároveň dostanú príležitosti na kariérny rast, ako aj odbornú prípravu so zameraním na rozvoj kľúčových prierezových zručností a kompetencií súvisiacich s výskumom. Podrobný prehľad vrátane rozsahu projektov, hostiteľských organizácií a zapojených krajín je k dispozícii tu.
Podrobnosti:
Komisia predkladá nové iniciatívy, ktorými kladie základy pre transformáciu odvetvia pripojiteľnosti v EÚ
Komisia dnes predstavila súbor opatrení, ktorých cieľom je sprístupniť do roku 2030 gigabitové pripojenie všetkým občanom a podnikom v celej EÚ v súlade s cieľmi Európskeho digitálneho desaťročia a umožniť transformáciu odvetvia pripojiteľnosti v EÚ. Komisia podnikla v oblasti pripojiteľnosti konkrétne tieto kroky:
- Prijala návrh aktu o gigabitovej infraštruktúre. V tomto nariadení sa stanovia nové pravidlá umožňujúce rýchlejšie, lacnejšie a účinnejšie zavádzanie gigabitových sietí v celej EÚ.
- Uverejnila návrh odporúčania o gigabitovom pripojení s cieľom poskytnúť národným regulačným orgánom usmernenia týkajúce sa podmienok prístupu k telekomunikačným sieťam operátorov s významným vplyvom na trhu.
- Začala prieskumnú konzultáciu o budúcnosti odvetvia pripojiteľnosti a jeho infraštruktúry s cieľom zhromaždiť názory na to, aký vplyv môže mať narastajúci dopyt po pripojiteľnosti a technologický pokrok na budúci vývoj a potreby v tomto odvetví.
Podrobnosti:
Komisia zaregistrovala novú iniciatívu apelujúcu na reformy v oblasti azylu a migrácie
Európska komisia dnes rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom „Za dôstojné prijímanie migrantov v Európe”. Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby vypracovala nový systém dobrovoľného prerozdeľovania žiadateľov o azyl v rámci EÚ a zároveň zabezpečila účinnú solidaritu medzi členskými štátmi. Požadujú tiež záväzné normy prijímania, ktoré zaručia dôstojné životné podmienky pre žiadateľov o azyl v celej EÚ, napríklad pokiaľ ide o potraviny, zdravie, bývanie, vzdelávanie a prácu. Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky, Komisia ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa Komisia ešte nevenovala obsahu návrhu. Obsah iniciatívy vyjadruje len názory skupiny organizátorov a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za vyjadrenie názorov Komisie. Po dnešnej registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.
Podrobnosti:
Bezpečnosť cestnej premávky v EÚ: počet smrteľných obetí je nižší než pred pandémiou, ale pokrok je stále príliš pomalý
Komisia dnes uverejnila predbežné údaje o smrteľných dopravných nehodách za rok 2022. Minulý rok zahynulo pri dopravných nehodách približne 20 600 ľudí, čo v porovnaní s rokom 2021 predstavuje zvýšenie o 3 %, keďže intenzita dopravy po pandémii opäť vzrástla. V porovnaní s rokom 2019 sa počet usmrtených osôb v roku 2022 znížil o 10 %. Cieľom EÚ a OSN je znížiť do roku 2030 počet smrteľných obetí na polovicu. V jednotlivých členských štátoch bol však pokrok veľmi nerovnomerný. Najväčší pokles (o viac ako 30 %) bol hlásený v Litve a Poľsku. Priemer EÚ bol 46 úmrtí na cestách na milión obyvateľov. V mestských oblastiach predstavujú takmer 70 % všetkých úmrtí nechránení účastníci cestnej premávky (chodci, cyklisti a používatelia dvojkolesových motorových vozidiel).
Podrobnosti:
Podrobnejšie štatistické údaje o bezpečnosti cestnej premávky za rok 2022
Rybolov, akvakultúra a morské ekosystémy: prechod na čistú energiu a ochrana ekosystému v záujme väčšej udržateľnosti a odolnosti
Komisia včera predložila balík opatrení s cieľom zlepšiť udržateľnosť a odolnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry EÚ. Tento balík obsahuje štyri prvky: Oznámenie o energetickej transformácii v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ, Akčný plán na ochranu a obnovu morských ekosystémov pre udržateľný a odolný rybolov, Oznámenie o súčasnosti a budúcnosti spoločnej rybárskej politiky a Oznámenie o spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry. Hlavným cieľom opatrení je podporiť využívanie čistejších zdrojov energie a znížiť závislosť od fosílnych palív, ako aj znížiť vplyv tohto odvetvia na morské ekosystémy. Navrhované opatrenia sa budú vykonávať postupne, aby sa im odvetvie mohlo prispôsobiť. Cieľom návrhov je tiež zvýšiť atraktivitu tohto odvetvia aj pre mladšie generácie.
Podrobnosti:
NextGenerationEU: Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je aj po dvoch rokoch od prijatia naďalej hlavnou hnacou silou zelenej a digitálnej transformácie EÚ
Európska komisia dnes prijala oznámenie o dvoch rokoch od vytvorenia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom plánu obnovy NextGenerationEU s finančnou hodnotou 800 miliárd eur. V oznámení sa hodnotia doterajšie výsledky, ktoré boli dosiahnuté vďaka bezprecedentnému podnetu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pre ekologické a digitálne reformy a investície v členských štátoch. Opisujú sa v ňom aj nové opatrenia na podporu úspešnej implementácie národných plánov obnovy a odolnosti. V prílohách k oznámeniu nájdete spresnené niektoré technické aspekty hodnotenia výsledkov členských štátov Komisiou. Komisia doteraz v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vyplatila viac ako 144 miliárd eur vrátane grantov (96 miliárd eur) a úverov (48 miliárd eur). Všetky podrobnosti týkajúce sa implementácie nástroja sú k dispozícii v hodnotiacej tabuľke Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V druhej polovici uplatňovania tohto mechanizmu sa očakáva oveľa viac platieb. Členské štáty by mali vynaložiť maximálne úsilie, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúka a dosiahli výsledky v súlade s harmonogramami, ktoré sa zaviazali splniť vo svojich plánoch. Budúcoročné strednodobé hodnotenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude ďalšou príležitosťou na zhodnotenie a posúdenie výsledkov a skúseností získaných pri jeho implementácii.
Podrobnosti:
Ochrana demokracie: Komisia sa snaží získať názory na ochranu demokratickej sféry EÚ pred skrytým zahraničným zasahovaním
Komisia dnes začína verejnú konzultáciu o iniciatíve „Ochrana demokracie”, ktorú predsedníčka Ursula von der Leyenová oznámila vo svojej správe o stave Únie v roku 2022. V rámci konzultácie, ktorá bude prebiehať do 13. apríla 2023, sa zhromaždia názory rôznych zainteresovaných strán na to, čo je potrebné na ochranu demokratickej sféry EÚ pred zahraničným zasahovaním a posilnenie demokratickej odolnosti. Verejná konzultácia bude dostupná vo všetkých jazykoch EÚ. Bude podkladom pre iniciatívu „Ochrana demokracie”, ktorú chce Komisia predložiť do leta 2023. Táto iniciatíva bude zahŕňať konkrétnu legislatívnu iniciatívu na ochranu našich demokracií pred subjektmi financovanými tretími krajinami alebo prepojenými s tretími krajinami a vykonávajúcimi hospodárske činnosti v EÚ, ktoré môžu mať vplyv na verejnú mienku a demokratickú sféru. Cieľom bude aj podpora slobodných a spravodlivých volieb, posilnenie občianskej spoločnosti a občianskej angažovanosti a preskúmanie opatrení, ktoré sa už prijali na úrovni EÚ v rámci akčného plánu pre európsku demokraciu.
Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová predstavila desiaty balík sankcií voči Rusku
Krátko pred výročím ruskej invázie na Ukrajinu dnes predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila desiaty balík sankcií voči Rusku. Nový balík sankcií obsahuje ďalšie zákazy vývozu do Ruska v hodnote viac ako 11 miliárd eur s cieľom pripraviť ruské hospodárstvo o kľúčové technológie a priemyselný tovar. Sankcie sa zamerajú na mnohé priemyselné výrobky a životne dôležitý tovar, ako je elektronika, špecializované vozidlá, súčiastky strojov, náhradné diely pre nákladné vozidlá a prúdové motory. Taktiež ide o tovar pre stavebný sektor, ktorý by mohla využívať ruská armáda, ako sú antény alebo žeriavy. Únia ďalej obmedzí vývoz tovaru s dvojakým použitím a pokročilé technológie. Bude sa monitorovať 47 nových elektronických komponentov, ktoré možno použiť v ruských zbraňových systémoch vrátane dronov, rakiet a helikoptér. Týmito opatreniami sa zakážu všetky technologické produkty používané na bojisku. Taktiež sa zabezpečí, aby Rusko nenašlo iné spôsoby, ako ich získať. To je dôvod, prečo vôbec prvýkrát pridávame k sankciám s dvojakým použitím voči Rusku aj subjekty z tretích krajín. Týka sa to aj Iránskych revolučných gárd, ktoré poskytujú Rusku útočné drony Šáhid využívané na útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Na sankčný zoznam tak pribudne sedem iránskych subjektov. Únia je zároveň pripravená zaradiť do zoznamu ďalšie iránske subjekty a subjekty z tretích krajín, ktoré Rusku poskytujú citlivé technológie. Sankcie sa tiež zamerajú na ruskú propagandistickú mašinériu šíriacu toxické klamstvá s cieľom polarizovať naše spoločnosti. Komisia preto do sankčného zoznamu navrhla ruských propagandistov, ako aj ďalších vojenských a politických veliteľov.
Podrobnosti:
Spoločné vyhlásenie k desiatemu balíku sankcií voči Rusku (video v angličtine)
DiscoverEU: ďalšie kolo podávania prihlášok na získanie cestovných lístkov pre 35 000 mladých ľudí sa otvorí v marci
Komisia vyhlási jarnú výzvu DiscoverEU, ktorá bude prebiehať od stredy 15. marca o 12.00 hod. SEČ a končí v stredu 29. marca o 12.00 hod. SEČ. Vďaka DisoverEU dostane 35 000 mladých ľudí cestovný poukaz na objavovanie Európy, jej bohatého kultúrneho dedičstva, rozšírenie ich perspektívy a získanie obohacujúcich zážitkov. Výzva je otvorená pre 18-ročných žiadateľov zo všetkých členských štátov EÚ a tretích krajín pridružených k programu. Ak chcú mladí ľudia vyhrať cestovný poukaz, musia sa prihlásiť na Európskom portáli pre mládež, kde budú musieť odpovedať na niekoľko otázok. Viac informácií o predchádzajúcich kolách v roku 2022 nájdete tu.
Zimná hospodárska prognóza
Podľa dnes zverejnenej zimnej hospodárskej prognózy EK vstúpilo hospodárstvo EÚ do roku 2023 za lepších podmienok, než sa predpokladalo v jesennej hospodárskej prognóze 2022. Zimná prognóza zvyšuje výhľad rastu HDP na tento rok na 0,8 % v EÚ a 0,9 % v eurozóne. V prognóze sa takisto mierne znižujú výhľady inflácie na roky 2023 aj 2024.
Vyhliadky sa zlepšujú vďaka zvýšenej odolnosti a napriek výnimočným nepriaznivým otrasom sa hospodárstvo EÚ vyhlo v štvrtom štvrťroku hospodárskej recesii predpokladanej v jesennej prognóze. Ročná miera rastu na rok 2022 sa v súčasnosti odhaduje na 3,5 % v EÚ aj v eurozóne. V dôsledku pokračujúcej diverzifikácie zdrojov dodávok a prudkého poklesu spotreby bola úroveň zásob plynu nad sezónnym priemerom minulých rokov a veľkoobchodné ceny plynu klesli výrazne pod predvojnovú úroveň. Trh práce EÚ okrem toho pokračoval v dosahovaní dobrých výsledkov, pričom miera nezamestnanosti zostala do konca roka 2022 na historicky najnižšej úrovni 6,1 %. Dôvera sa zlepšuje a januárové prieskumy naznačujú, že hospodárska činnosť je nastavená tak, aby sa vyhla poklesu v prvom štvrťroku 2023. Nepriaznivé vplyvy však zostávajú silné. Spotrebitelia a podniky naďalej čelia vysokým nákladom na energiu a jadrová inflácia v januári stále rástla, čo ešte viac oslabuje kúpnu silu domácností. Keďže inflačné tlaky pretrvávajú, sprísňovanie menovej politiky bude pokračovať, čo bude zaťažovať podnikateľskú činnosť a brzdiť rast investícií.
Predpokladaný rast HDP podľa zimnej prognózy na rok 2023 na úrovni 0,8 % v EÚ a 0,9 % v eurozóne je vyšší o 0,5 % v EÚ a 0,6 % v eurozóne ako podľa jesennej prognózy. Prognózovaná miera rastu HDP na rok 2024 zostáva nezmenená, a to 1,6 % v EÚ a 1,5 % v eurozóne. Do konca prognózovaného obdobia má byť objem produkcie takmer o 1 % vyšší ako objem predpokladaný v jesennej prognóze. Výhľad inflácie sa v porovnaní s jeseňou mierne upravil nadol, najmä vzhľadom na vývoj na trhu s energiou. Predpokladá sa, že celková inflácia v EÚ klesne z 9,2 % v roku 2022 na 6,4 % v roku 2023 a na 2,8 % v roku 2024. V eurozóne sa očakáva spomalenie z 8,4 % v roku 2022 na 5,6 % v roku 2023 a na 2,5 % v roku 2024.
Predpokladá sa, že slovenské hospodárstvo bude rásť rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo, a to vďaka vládnym opatreniam na zníženie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky, ako aj lepšiemu hospodárskemu výhľadu v hlavných exportných destináciách Slovenska. Zároveň sa očakáva, že rast súkromnej spotreby bude obmedzený kvôli reálnemu poklesu miezd. Finančné prostriedky EÚ v roku 2023 významne prispejú k rastu investícií, a to aj vo väčšej miere ako v roku 2022, hoci sa očakáva, že prísnejšie podmienky financovania tento rast zmiernia. Po odhadovanom raste na úrovni 1,7 % v roku 2022 sa predpokladá, že reálny HDP sa zvýši o 1,5 % v roku 2023 a o 2,0 % v roku 2024. Inflácia sa v roku 2022 zvýšila na viac ako 12 % v dôsledku vysokých cien energií a prenosu na základné zložky, najmä potraviny. Očakáva sa, že spotrebiteľské ceny potravín budú naďalej rýchlo rásť a v roku 2023 zostanú hlavnou hnacou silou inflácie. Vysoké ceny energií budú udržiavať inflačné tlaky a napätý trh práce by mal prispieť k trvalejšiemu rastu cien v sektore služieb. Predpokladá sa, že vládne opatrenia sa v roku 2024 aspoň čiastočne zrušia, čím sa zvýši inflácia v oblasti energetiky. Inflácia sa preto predpokladá na úrovni 9,7 % v roku 2023 a na úrovni 5,3 % v roku 2024.
Viac informácií môžete nájsť na nasledovných odkazoch:
Celé znenie zimnej hospodárskej prognózy 2023 (EN)
Zimná hospodárska prognóza 2023 pre Slovensko (EN)
Komisia stanovila pravidlá pre obnoviteľný vodík
Komisia dnes prijala dva delegované akty (v rámci smernice o obnoviteľných zdrojoch energie), v ktorých navrhla podrobné pravidlá, ako EÚ bude vymedzovať, čo považuje za obnoviteľný vodík. Tieto akty sú súčasťou rozsiahleho regulačného rámca EÚ v oblasti vodíka. Zahŕňa investície do energetickej infraštruktúry a pravidlá štátnej pomoci, ako aj legislatívne cieľové hodnoty, ktoré musia sektory priemyslu a dopravy pri vodíku z obnoviteľných zdrojov dosiahnuť. Akty zaručia, že všetky palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu sa budú vyrábať pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Akty sú navzájom prepojené, pričom oba sú potrebné na to, aby sa palivá dali započítať k cieľovým hodnotám členských štátov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Predstavujú záruku regulačnej istoty investorom v čase, keď sa EÚ usiluje dosiahnuť jednak cieľ domácej výroby 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka a jednak cieľ dovozu 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka, ktoré si stanovila v pláne REPowerEU.
Podrobnosti:
Delegovaný akt o úspore emisií skleníkových plynov
Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie (2018/2001)
Zlepšenie ochrany pracovníkov zavedením nových limitných hodnôt expozície pre olovo a diizokyanáty
Komisia dnes prijala opatrenia, aby ďalej zlepšila ochranu pracovníkov pred zdravotnými rizikami, ktoré sú spojené s vystavením pracovníkov nebezpečným chemikáliám, konkrétne olovu a diizokyanátom. Stanovením výrazne zníženej limitnej hodnoty expozície pre olovo sa pomôže predchádzať zdravotným problémom pracovníkov, ako sú napríklad problémy ovplyvňujúce reprodukčné funkcie a vývoj plodu. Pokiaľ ide o diizokyanáty, novou limitnou hodnotou expozície sa zabráni vzniku astmy a iných respiračných ochorení. Komisia konkrétne navrhuje zmeniť dve smernice: v prípade olova ide o smernicu o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam pri práci a v prípade olova a diizokyanátov ide o smernicu o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci. Dnešný návrh je výsledkom rozsiahlych konzultácií vrátane dvojfázových konzultácií so sociálnymi partnermi, ako aj úzkej spolupráce s vedcami, so zástupcami pracovníkov a zamestnávateľov a s členskými štátmi. O návrhu Komisie bude teraz rokovať Európsky parlament a Rada. Po schválení budú mať členské štáty dva roky na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva.
Podrobnosti
Európsky deň 112: zvyšovanie informovanosti o jednotnom európskom čísle tiesňového volania
11. februára si pripomenie každoročný Európsky deň čísla 112, ktorý bude venovaný zvyšovaniu informovanosti o jednotnom tiesňovom čísle 112 v EÚ a uznaniu práce všetkých, ktorí prispievajú k fungovaniu tiesňových služieb. V prípade núdzovej situácie sa občania môžu dostať k miestnym tiesňovým službám z ktoréhokoľvek miesta v EÚ s použitím rovnakého čísla – 112. V decembri 2022 Komisia navrhla nové opatrenia na zlepšenie prístupu k tiesňovým službám v celej EÚ, v ktorých vyzýva členské štáty, aby modernizovali svoje strediská tiesňového volania v súlade s najnovším technologickým vývojom a zlepšili informácie o polohe volajúceho, prístup pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím a smerovanie tiesňovej komunikácie do najvhodnejších stredísk tiesňového volania. Členské štáty majú takisto spolupracovať s Komisiou na vymedzení spoločných požiadaviek na interoperabilitu pre aplikácie núdzovej komunikácie. Komisia priebežne monitoruje zavedenie čísla tiesňového volania 112 v členských štátoch prostredníctvom pravidelného podávania správ. Podľa najnovšej správy predstavovali volania na jednotné európske číslo tiesňového volania 112 v roku 2021 približne 56 % všetkých tiesňových volaní. Celkovo sa počet volaní na číslo 112 v porovnaní s rokom 2019 zvýšil o 3 % na 153 miliónov. Celkový počet tiesňových volaní vrátane tiesňových volaní na národné čísla tiesňového volania, zostal stabilný na úrovni 270 miliónov.
Podrobnosti:
Európska peňaženka digitálnej identity: prvý súbor technických nástrojov pre prototypy
Komisia dnes uverejnila prvú verziu spoločného súboru nástrojov EÚ na zavedenie európskej peňaženky digitálnej identity (EUDI peňaženka). Táto technická opora, ktorú vyvinuli členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou, bude základom na vytvorenie prototypu peňaženky, ktorá sa môže použiť na testovanie v rôznych spôsobov použitia. Tieto nástroje doplní legislatívny návrh dôveryhodnej a bezpečnej digitálnej identity, ktorý umožní vytvorenie spoľahlivého rámca pre digitálnu identifikáciu a autentifikáciu na základe spoločných noriem v celej EÚ. Jeho cieľom je zabezpečiť vysokú dôveru v digitálne transakcie v Európe. Členské štáty a Európska komisia budú priebežne aktualizovať súbor nástrojov. Komisia zároveň podporuje aj pilotné projekty v rámci digitálneho programu so spolufinancovaním do výšky 50 miliónov eur na riešenie prípadov využívania peňaženky vrátane mobilného vodičského preukazu, elektronického zdravotníctva, platieb a vzdelávania/odborných kvalifikácií. Tieto pilotné projekty by mali začať v prvej polovici tohto roka. Európska peňaženka digitálnej identity poskytne európskym občanom a podnikom bezpečný a pohodlný spôsob, ako sa v prípade potreby prístupu k digitálnym službám identifikovaťjedným kliknutím na telefóne. Budú môcť bezpečne uchovávať a používať údaje pre všetky druhy služieb, ako je kontrola na letisku, prenájom auta, otvorenie bankového účtu alebo pri prihlásení sa na ich účet na veľkých online platformách.
Komisia predbežne schválila žiadosť Slovenska o vyplatenie 709 miliónov eur v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
Európska komisia dnes prijala kladné predbežné posúdenie žiadosti Slovenska o platbu vo výške 709 miliónov eur vo forme grantov (bez predbežného financovania) v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je kľúčovým prvkom nástroja NextGenerationEU.
Slovensko 25. októbra 2022 predložilo Komisii žiadosť o platbu na základe dosiahnutia 14 míľnikov a dvoch cieľov, ktoré boli podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady podmienkou pre druhú splátku. Patria sem reformy a investície do obehového hospodárstva, systémov vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, riadenia výskumných a inovačných činností, programov na prilákanie kvalifikovaných pracovníkov, ako aj do digitálneho hospodárstva, verejného obstarávania a boja proti korupcii. Táto druhá žiadosť o platbu sa vzťahuje aj na investície zamerané na ochranu prírody a biodiverzity a na zlepšenie digitálnych zručností. Slovenské orgány spolu so žiadosťou poskytli podrobné a komplexné dôkazy, ktorými preukazujú uspokojivé dosiahnutie 14 míľnikov a dvoch cieľov. Komisia tieto informácie dôkladne posúdila a predložila svoje kladné predbežné posúdenie žiadosti o platbu.
Slovenský Plán obnovy a odolnosti zahŕňa širokú škálu investičných a reformných opatrení rozdelených do 18 tematických komponentov. Na plán je vyčlenená podpora vo forme grantov v celkovej výške 6 miliárd eur, pričom 823 miliónov eur už bolo Slovensku vyplatených 13. októbra 2021 v rámci predbežného financovania. Po kladnom posúdení prvej žiadosti o platbu bolo Slovensku 29. júla 2022 vyplatených ďalších 399 miliónov eur.
Sumy vyplatené členským štátom sú uverejnené v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti, v ktorej sa prezentuje pokrok pri vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti.
Podrobnosti:
Civilná ochrana: Ciele EÚ v oblasti odolnosti voči katastrofám
Európska komisia dnes prijala odporúčanie a súvisiace oznámenie v snahe stanoviť spoločné ciele na zvýšenie odolnosti voči katastrofám v oblasti civilnej ochrany. Zahrnuté sú v nich opatrenia, ktoré pomôžu európskym krajinám lepšie sa pripraviť na prírodné hrozby, ako sú napr. zemetrasenia, záplavy či lesné požiare. Európska komisia preto v úzkej spolupráci s členskými štátmi určila päť cieľov, o ktorých dosiahnutie by sme sa mali usilovať spoločne:
- Predvídanie – zlepšenie posudzovania rizika, predvídania a plánovania riadenia rizika katastrof.
- Príprava – zvýšenie informovanosti obyvateľstva o rizikách a jeho pripravenosti na ne.
- Varovanie – zlepšenie včasného varovania.
- Reakcia – posilnenie kapacity reakcie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.
- Zabezpečenie – zabezpečenie spoľahlivého systému civilnej ochrany.
V snahe začať s realizáciou týchto cieľov spúšťa Európska komisia päť hlavných iniciatív, jednu za každý cieľ. Jednou z takýchto iniciatív bude napríklad iniciovanie celoeurópskeho programu na zvyšovanie povedomia o odolnosti voči katastrofám s názvom „preparEU”, ktorý bude zameraný na európskych občanov.
Podrobnosti:
Komisia prijala prísne limity rezíduí pesticídov na ochranu opeľovačov
Komisia dnes prijala nové pravidlá, ktorými sa po nadobudnutí účinnosti znížia maximálne hladiny rezíduí (MRL) dvoch pesticídov v potravinách. Z posúdení Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) vyplynulo, že tieto dve chemikálie, ktoré patria do skupiny neonikotinoidných pesticídov, klotianidín a tiametoxán, predstavujú vysoké riziko pre včely a prispievajú k celosvetovému úbytku opeľovačov. Z tohto dôvodu bolo ich používanie vonku v EÚ zakázané už v roku 2018. Novými pravidlami sa znížia existujúce MRL pre tieto látky na najnižšiu úroveň, ktorú možno merať pomocou najnovších technológií. Budú sa vzťahovať na všetky produkty vyrobené v EÚ, ale aj na dovážané potraviny a krmivá.
Podrobnosti:
Viac informácií o neonikotinoidoch nájdete tu.
Onkologický profil Slovenska – EK zverejňuje prvé onkologické profily členských štátov
Dnes Komisia a OECD predstavujú prvé onkologické profily jednotlivých krajín. Profily sa uverejňujú v rámci európskeho registra nerovností v oblasti onkologických ochorení dostupného pre všetky členské štáty EÚ, Nórsko a Island. Z profilov vyplýva, že krajiny EÚ vynaložili na onkologickú starostlivosť takmer 170 miliárd eur (údaje z roku 2018). Ďalším významným zistením je, že zďaleka najčastejšou príčinou úmrtí na rakovinu zostáva rakovina pľúc. V miere úmrtnosti na rakovinu zároveň existujú veľké rozdiely medzi krajinami EÚ aj v rámci nich. Čiastočne to možno vysvetliť odlišnou mierou vystavenia rizikovým faktorom vzniku rakoviny, ale tiež rozdielom v schopnosti systémov zdravotnej starostlivosti poskytovať včasný a bezplatný prístup k včasnej diagnostike, ku kvalitnej starostlivosti o onkologických pacientov a k liečbe rakoviny. Profily ukazujú, že identifikácia výziev a výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi môžu pomôcť pri riešení nerovností v oblasti onkologických ochorení. Profily sa zverejňujú v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine a poukazujú na ďalšie dôležité skutočnosti:
- Rakovina, ktorá predstavuje 26 % všetkých úmrtí, je po ochoreniach obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti v EÚ.
- Pokiaľ ide o úmrtnosť na rakovinu, medzi krajinami existujú takmer dvojnásobné rozdiely, pričom veľké rozdiely v tomto smere existujú aj medzi pohlaviami.
- Z hľadiska úmrtnosti na rakovinu sú prítomné veľké sociálno-ekonomické nerovnosti. Tento nepomer sa dá čiastočne vysvetliť rozdielmi vo vystavení rizikovým faktorom, ako sú fajčenie, obezita, škodlivá konzumácia alkoholu alebo znečistenie ovzdušia. Rizikové faktory celkovo častejšie prevažujú u mužov a medzi skupinami s nízkymi príjmami a nízkou úrovňou vzdelania.
- Výzvy, ktorým krajiny EÚ čelia pri poskytovaní kvalitnej starostlivosti o onkologických pacientov, sa líšia. Niektoré krajiny sú dobre vybavené, no zápasia s nedostatkom kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, zatiaľ čo iné majú vysoký počet kvalifikovaných lekárov, ale chýbajú im napríklad zariadenia na rádioterapiu.
- Výdavky na prevenciu sa v posledných rokoch zvýšili. Stále však predstavujú len 3,4 % celkových výdavkov na zdravotníctvo.
Onkologický profil Slovenska:
· Výdavky na zdravotníctvo predstavovali na Slovensku v roku 2020 približne 7,2 % HDP (celoeurópsky priemer bol na úrovni 10,9 % HDP).
· Priemerná dĺžka života pri narodení bola na Slovensku v roku 2020 približne 76,9 rokov (celoeurópsky priemer bol na úrovni 80,6 rokov).
· Podiel populácie staršej ako 65 rokov bol na Slovensku v roku 2020 približne 17,1 % (celoeurópsky priemer bol na úrovni 20,8%).
· Miera výskytu rakoviny bola na Slovensku v roku 2020 približne 596 osôb na 100 000 obyvateľov (celoeurópsky priemer bol 569 osôb na 100 000 obyvateľov).
· Úmrtnosť na rakovinu bola na Slovensku v roku 2019 približne 293 osôb na 100 000 obyvateľov (celoeurópsky priemer bol 247 osôb na 100 000 obyvateľov) a je jednou z najvyšších v celej EÚ. Slovensko je v počte úmrtí na rakovinu na 3. mieste po Chorvátsku a Maďarsku.
· Miera výskytu rakoviny na Slovensku prevyšuje priemer EÚ obzvlášť čo sa týka rakoviny prostaty, rakoviny prsníkov, rakoviny hrubého čreva a konečníka a rakoviny pľúc.
· Spotreba alkoholu na Slovensku mierne prevyšuje ostatné krajiny EÚ.
· Predčasné úmrtia spôsobené znečistením ovzdušia sú na Slovensku medzi najvyššími v rámci EÚ.
· Medzi hlavné rizikové faktory spôsobujúce rakovinu patrí na Slovensku predovšetkým fajčenie, obezita a nadváha, ktoré sa u nás vyskytujú častejšie ako je priemer EÚ.
Podrobnosti:
Onkologické profily jednotlivých krajín
Značka Európsky študijný program a právny štatút pre aliancie európskych univerzít: 10 projektov Erasmus+
Marija Gabrielová, komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež včera odštartovala desať projektov v rámci Erasmus+. Majú slúžiť na testovanie nových foriem nadnárodnej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ako si Komisia pred rokom vytýčila v európskej stratégii pre univerzity. Ide o kľúčový míľnik v snahe vybudovať európsky vzdelávací priestor. Náplňou šiestich z vybratých projektov bude skúmať, testovať a uľahčovať udeľovanie značky Spoločný európsky študijný program. Zvyšné štyri projekty majú umožniť alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania (napr. Európske univerzity) testovať nové formy spolupráce, ako napríklad možný európsky právny štatút týchto aliancií. Na každý vybratý pilotný projekt možno podľa očakávaní od jari 2023 vyčleniť z rozpočtu programu Erasmus+ prostriedky vo výške do 200 000 eur na jeden rok. Projekty sa budú realizovať v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a/alebo inštitucionálnymi orgánmi.
Podrobnosti:
Eurofondy podporili MSP, zamestnanosť miliónov ľudí a výrobu čistej energie
V rokoch 2014 – 2020 sa z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) investovalo spolu 731 miliárd eur. Z toho 535 miliárd eur pochádzalo z fondov EÚ. Vyplýva to zo súhrnnej správy o implementácii EŠIF za rok 2022, ktorú prijala Komisia. V správe sa uvádzajú výsledky EŠIF na konci roka 2021:
- podporu získali viac ako 4 milióny malých a stredných podnikov (MSP),
- pomoc pre 55,2 milióna ľudí prostredníctvom opatrení zameraných na zamestnanosť, sociálne začlenenie alebo zručnosti a vzdelávanie,
- kapacita na výrobu energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov sa navýšila o viac ako 3 600 megawatthodín/rok a ročná spotreba primárnej energie vo verejných budovách sa znížila o 2,6 terawatthodín/rok (čo zodpovedá ročnej spotrebe elektrickej energie 720 000 domácností),
- podporu získalo 2,3 milióna projektov zameraných na poľnohospodársky sektor a vidiecke MSP, ktoré sa tak stali konkurencieschopnejšími a mohli vytvárať pracovné miesta vo vidieckych oblastiach,
- v odvetví rybolovu a akvakultúry sa zachovalo 44 000 pracovných miest a vytvorilo sa viac ako 6 000 nových pracovných miest.
EŠIF boli takisto v prvej línii podpory poskytovanej členským štátom a regiónom pri riešení pandémie COVID-19 a jej hospodárskych dôsledkov. Vzhľadom na núdzovú zdravotnú situáciu sa v politike súdržnosti zaviedla dočasná flexibilita. Členské štáty tak získali možnosť prerozdeliť nevyčerpané finančné prostriedky z fondov politiky súdržnosti do prioritných oblastí, ako sú zdravotná starostlivosť, režim skráteného pracovného času a podpora MSP. Európske štrukturálne a investičné fondy mali zásadný význam pri podpore opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie, obnovy budov a integrácie trhov ako kľúčových hnacích síl energetickej bezpečnosti EÚ. Politika súdržnosti pomohla členským štátom a regiónom čeliť energetickej chudobe a zároveň znížiť emisie skleníkových plynov a vytvoriť udržateľné pracovné miesta v stavebníctve.
Podrobnosti:
Priemyselný plán zelenej dohody: priemysel s nulovými emisiami
Komisia dnes predkladá priemyselný plán zelenej dohody s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu s nulovou bilanciou emisií a podporiť rýchly prechod na klimatickú neutralitu. Cieľom plánu je poskytnúť priaznivejšie prostredie na zvýšenie výrobnej kapacity EÚ pre technológie a výrobky s nulovou bilanciou emisií, ktoré sú potrebné na splnenie ambicióznych cieľov Európy v oblasti klímy. Plán vychádza z predchádzajúcich iniciatív a opiera sa o silné stránky jednotného trhu EÚ a dopĺňa prebiehajúce úsilie v rámci Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU. Tento prístup spočíva na štyroch pilieroch: predvídateľné a zjednodušené regulačné prostredie, urýchlenie prístupu k financiám, zlepšenie zručností a otvorený obchod pre odolné dodávateľské reťazce. Európska komisia zároveň zaslala členským štátom na konzultáciu návrh na transformáciu dočasného krízového rámca štátnej pomoci na dočasný krízový a prechodný rámec s cieľom uľahčiť a urýchliť zelenú transformáciu Európy. Tento návrh prispieva najmä k priemyselnému plánu zelenej dohody, keďže jeho cieľom je zabezpečiť rýchlejší prístup k financovaniu pre spoločnosti pôsobiace v EÚ.
Podrobnosti:
Oficiálne stanovisko Európskej komisie