Pozvánka na Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity?

Slovensko stojí v LGBTI+ právach na hranici, ktorá rozdeľuje Európsku úniu. Manželstvá osôb rovnakého pohlavia sú zakázané v ústave, neumožňujeme registrované partnerstvá a po vražde pred Teplárňou neprešiel v parlamente ani miernejší návrh na zavedenie inštitútu partnerského spolužitia. Aké podmienky na život má LGBTI+ komunita na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európskej únie a kedy by sa ich situácia mohla konečne zlepšiť? Aj na tieto otázky získate odpovede pri ďalšej diskusii Café Európa. Tešíme sa na vás už 23. novembra o 18.00 h na FB alebo YouTube Café Európa. Viac informácií nájdete tu.

Ø  Diskutujú: Henriette van Notten (zástupkyňa vedúcej misie Holandského kráľovstva na Slovensku), Zlatica Maarová (zakladateľka Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí), Czeslaw Walek (riaditeľ českej organizácie Jsme fér)

Ø  Moderuje: Martin Staňo.

Komisia schválila slovenskú schému na podporu poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine vo výške 50 miliónov eur

Komisia schválila slovenskú schému na podporu poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine vo výške 50 miliónov eur. Urobila tak na základe dočasného krízového rámca štátnej pomoci. Pomoc sa v rámci schémy bude vyplácať formou priamych grantov. Jej účelom je podporiť potreby likvidity oprávnených príjemcov a pomôcť im prekonať hospodárske a finančné ťažkosti spojené s energetickými a inými vstupnými nákladmi v dôsledku súčasnej geopolitickej krízy. Komisia zistila, že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom rámci. Pomoc i) nepresiahne 250 000 eur na príjemcu pôsobiaceho v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a 300 000 eur na príjemcu pôsobiaceho v odvetví rybolovu a akvakultúry; a ii) bude poskytnutá najneskôr 31. decembra 2023.

Výzva Erasmus+ na rok 2023 otvorená

Komisia dnes uverejnila výzvu na predkladanie návrhov na rok 2023 v rámci programu Erasmus+. Jednou z hlavných častí programu Erasmus+ je mobilita. Preto bude budúci rok naďalej podporovať pobyty žiakov, vysokoškolských študentov i účastníkov odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávajúcich sa dospelých, mladých ľudí v programoch neformálneho vzdelávania, pedagógov a iných zamestnancov a zaručí im tak európsku skúsenosť pri vzdelávaní a odbornej príprave. Od roku 2023 bude program zahŕňať nové opatrenie na podporu športových trénerov: umožní im účasť na projektoch mobility, čo rozšíri možnosti cezhraničnej spolupráce a učenia sa priamo aj na miestne športové organizácie a ich zamestnancov. Program Erasmus+ sa osvedčí vo výzvach, ktoré v roku 2023 očakávame, pretože bude poskytovať zmysluplnú podporu aj učiacim sa a vzdelávaciemu personálu na úteku pred vojnou na Ukrajine. Úsilie zameria na väčšiu inkluzívnosť a bude sa opierať o odkaz iniciatívy Európsky rok mládeže. Zároveň budú projekty a činnosti v rámci výzvy Erasmus+ v roku 2023 podporovať záväzok EÚ voči zlepšovaniu zručnosti a rekvalifikácii, čím zabezpečia cenný príspevok k návrhu vyhlásiť rok 2023 za Európsky rok zručností. Program Erasmus+ má ročný rozpočet vo výške 4,2 miliardy eur.

Podrobnosti:

Tlačová správa

Výzva na predkladanie návrhov Erasmus+ na rok 2023

Európsky plán na boj proti rakovine: nadobudnutie účinnosti zákazu ochutených zahrievaných tabakových výrobkov

Dnes nadobudol účinnosť zákaz ochutených zahrievaných tabakových výrobkov. Tento zákaz je reakciou na výrazný nárast predaja týchto tabakových výrobkov v celej EÚ. Pomôže dosiahnuť cieľ stanovený v európskom pláne na boj proti rakovine, ktorým je vytvorenie „generácie bez tabaku”, v ktorej menej ako 5 % obyvateľstva bude do roku 2040 používať tabak. Členské štáty majú teraz osem mesiacov na transpozíciu delegovanej smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Nové pravidlá sa začnú v plnej miere uplatňovať od 23. októbra 2023 po skončení trojmesačného prechodného obdobia s cieľom vyčerpať súčasný stav ochutených zahrievaných tabakových výrobkov. Viac informácií o práci Komisie v oblasti tabaku nájdete na tejto stránke.

Nový nástroj EÚ na obmedzenie nadmerných cien plynu

Komisia reaguje na prebiehajúcu energetickú krízu a navrhuje trhový korekčný mechanizmus, ktorý má chrániť podniky a domácnosti EÚ pred nárazovými nadmernými cenami plynu v EÚ. Dopĺňa tak opatrenia na znižovanie dopytu po plyne a zaručenie bezpečnosti jeho dodávok prostredníctvom diverzifikácie dodávok energie. Nový mechanizmus má zmierniť cenové výkyvy na európskych trhoch s plynom a zároveň zaručiť bezpečnosť jeho dodávok. Navrhovaný nástroj tvorí bezpečnostný strop cien vo výške 275 eur v prípade derivátov TTF v mesačnom predstihu. Virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility (TTF), podľa ktorého sa určuje najbežnejšie používaná referenčná cena plynu v EÚ, má kľúčovú úlohu na európskom veľkoobchodnom trhu s plynom Mechanizmus by sa spustil automaticky vždy, keď by boli splnené obe tieto podmienky:

Ø  zúčtovacia cena derivátu TTF za najbližší mesiac dodávky počas dvoch týždňov presahuje sumu 275 eur,

Ø  ceny TTF sú v rámci dvoch týždňov počas 10 po sebe nasledujúcich obchodných dní o 58 eur vyššie než referenčná cena LNG.

Keď budú obe tieto podmienky splnené, Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) okamžite v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní oznámenie o trhovej korekcii a informuje Komisiu, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európsku centrálnu banku (ECB). Na druhý deň začne platiť korekčný mechanizmus a objednávky derivátov TTF za najbližší mesiac dodávky presahujúce bezpečnostný cenový strop sa nebudú akceptovať. Mechanizmus možno aktivovať od 1. januára 2023. 

Podrobnosti:

Tlačová správa

Európsky semester 2023 na koordináciu hospodárskych politík

Komisia včera odštartovala cyklus európskeho semestra 2023 na koordináciu hospodárskych politík. Balík vychádza z hospodárskej prognózy z jesene 2022, z ktorej vyplynulo, že po silnej prvej polovici roka teraz hospodárstvo EÚ vstupuje do oveľa náročnejšieho obdobia. Rýchle a dobre koordinované politické opatrenia prijaté počas pandémie COVID-19 sa dnes vyplácajú, no dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu vystavujú EÚ početným a komplexným výzvam. Tieto výzvy si vyžadujú koordinované opatrenia, ktoré pomôžu zabezpečiť primerané a cenovo dostupné dodávky energie, zaistiť hospodársku a finančnú stabilitu a chrániť zraniteľné domácnosti a podniky, a to bez ohrozenia udržateľnosti verejných financií. Rovnako však potrebujeme aj rýchle opatrenia, ktoré naštartujú potenciálny rast a tvorbu kvalitných pracovných miest a prinesú výsledky na poli zelenej a digitálnej transformácie. Koordinácia hospodárskych politík pomocou európskeho semestra pomôže členským štátom tieto ciele dosiahnuť tým, že nastavuje priority a poskytuje jasné a dobre koordinované usmernenia pre jednotlivé politiky na nasledujúci rok.

Ø  Ročný prieskum udržateľného rastu – Ročný prieskum udržateľného rastu prináša ambiciózny program zameraný na ďalšie posilnenie koordinovaných politických reakcií EÚ, ktoré majú v krátkodobom horizonte zmierniť negatívne vplyvy energetických šokov. Zároveň je kľúčové, aby sme v strednodobom horizonte ďalej zvyšovali sociálnu a hospodársku odolnosť a podporovali udržateľný a inkluzívny rast, pričom treba ponechať flexibilitu pri riešení nových výziev. Tento prístup je v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho semestra. Európsky semester má aj naďalej štyri priority: environmentálnu udržateľnosť, produktivitu, spravodlivosť a makroekonomickú stabilitu – s cieľom smerovať ku konkurencieschopnej udržateľnosti.

Ø  Stanoviská k návrhom rozpočtových plánov členských štátov eurozóny – Komisia vyzýva Belgicko, Portugalsko, Rakúsko, Litvu, Nemecko, Estónsko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Slovensko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ich rozpočty na rok 2023 boli v plnom súlade s odporúčaniami Rady.

Ø  Odporúčanie pre eurozónu – V tomto odporúčaní sa členským štátom eurozóny poskytuje na mieru šité poradenstvo na obdobie 2023 – 2024 v otázkach, ktoré ovplyvňujú fungovanie eurozóny ako celku.

Ø  Správa o mechanizme varovania – V tohtoročnej správe o mechanizme varovania sa dospelo k záveru, že hĺbkové preskúmania sú opodstatnené v prípade týchto 17 členských štátov: Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko (ktoré boli predmetom hĺbkového preskúmania v predchádzajúcom ročnom cykle dohľadu pri makroekonomickej nerovnováhe), ako aj Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko a Slovensko (ktoré v rokoch 2021/2022 predmetom hĺbkového preskúmania neboli).

Ø  Návrh spoločnej správy o zamestnanosti – V návrhu spoločnej správy o zamestnanosti sa potvrdzuje, že trh práce v EÚ sa v plnej miere zotavil z pandémie COVID-19, vykazuje silnú výkonnosť a od tretieho štvrťroka 2021 prekračuje úrovne zamestnanosti spred pandémie. Napriek silnému rastu potrebujú mladí ľudia, ženy a zraniteľné skupiny, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím alebo s migrantským pôvodom, ďalšiu podporu, aby mohli vstúpiť na trh práce. Treba posilniť politiky, ktoré pomôžu pracovníkom získať požadované zručnosti, aby sa zmiernili riziká závažného nedostatku pracovných síl a zručností a aby sa podporil plynulý prechod zo zamestnania do zamestnania na meniacich sa trhoch práce, najmä v kontexte zelenej a digitálnej transformácie. Podpora spravodlivej zmeny postavenia na trhu práce je dôležitá pre dosiahnutie hlavných cieľov EÚ na rok 2030 v oblasti zamestnanosti a zručností, ktoré sú začlenené do spoločnej správy o zamestnanosti.

Ø  Správy o dohľade po skončení programu – Dohľad po skončení programu posudzuje schopnosť splácania v členských štátoch, ktoré využili programy finančnej pomoci. V správach o dohľade po skončení programu týkajúcich sa Írska, Grécka, Španielska, Cypru a Portugalska sa dospelo k záveru, že týchto päť členských štátov stále dokáže splácať svoj dlh. Dnešná správa o dohľade po skončení programu týkajúca sa Grécka je prvou správou vypracovanou pre túto krajinu po ukončení rámca sprísneného dohľadu v auguste 2022.

Podrobnosti:

Tlačová správa

Európska iniciatíva občanov: Európsky deň vynaloženia všemožného úsilia

Európska komisia včera rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom Európsky deň vynaloženia všemožného úsilia (European Day of „Whatever it Takes”). S odkazom na vyhlásenie bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho z 26. júla 2012 sa v iniciatíve vyzýva na zavedenie Európskeho dňa vynaloženia všemožného úsilia ako „symbolického aktu paneuropeizmu”. Cieľom organizátorov je pripomínať si príklad funkčnej odolnosti EÚ a kľúčových schopností, ktoré jej inštitúcie, národy a spoločnosti potrebujú na to, aby dosahovali pokrok popri zvládaní viacerých kríz. Po dnešnej registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Podrobnosti:

Tlačová správa

Predseda vlády SR Eduard Heger navštívil Eurojust

Predseda vlády Slovenskej republiky Eduard Heger včera navštívil Agentúru Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), aby rokoval o podpore agentúry spoločnému vyšetrovaciemu tímu v súvislosti s údajnými najzávažnejšími medzinárodnými trestnými činmi spáchanými na Ukrajine. Stretol sa s predsedom Eurojustu Ladislavom Hamranom, pričom obaja zdôraznili potrebu bojovať proti beztrestnosti týchto zločinov. Premiér bol tiež informovaný o všeobecnej práci Eurojustu a slovenskom príspevku k spoločnému vyšetrovaciemu tímu prostredníctvom agentúry.

Podrobnosti:

Tlačová správa

Nové ciele EÚ v oblasti rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch spoločností

Európsky parlament dnes formálne prijal nový právny predpis EÚ o rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch spoločností. Do roku 2026 budú musieť mať spoločnosti 40 % menej zastúpeného pohlavia medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi alebo 33 % medzi všetkými riadiacimi pracovníkmi. 20 dní po uverejnení v úradnom vestníku nadobudne smernica účinnosť a členské štáty budú mať dva roky na transpozíciu jej ustanovení do svojej legislatívy. Budú musieť zabezpečiť, aby sa spoločnosti usilovali splniť cieľ 40 % v prípade nevýkonných vrcholových orgánov alebo 33 % v prípade všetkých členov vrcholových orgánov do 30. júna 2026.

Podrobnosti:

Tlačová správa

Program pre bezpečnú konektivitu IRIS²

Komisia víta politickú dohodu Európskeho parlamentu a členských štátov EÚ o novom Programe Únie pre bezpečnú konektivitu na roky 2023 – 2027 s rozpočtom 2,4 miliardy eur. Cieľom programu je zaviesť satelitnú konšteláciu EÚ s názvom IRIS² (Infrastructure for Resilience, Interconnectivity and Security by Satellite – infraštruktúra pre odolnosť, prepojenie a bezpečnosť cez satelit). Fungovanie európskeho hospodárstva, ako aj naša bezpečnosť čoraz viac závisia od bezpečnej a odolnej konektivity. Pre Európu je mimoriadne dôležité, aby si vytvorila suverénnu, autonómnu a bezpečnú infraštruktúru konektivity. Politickú dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament, Rada a Komisia, teraz musia Európsky parlament a Rada formálne schváliť. V nariadení o programe sa stanovuje, že Komisia čoskoro predloží niekoľko vykonávacích aktov. Komisia zároveň pracuje na príprave špecifikácií verejného obstarávania na rýchle zriadenie systému bezpečnej konektivity.

Podrobnosti :

Tlačová správa

Vizionári – Opravári spoločnosti: Ako sme na tom 33 rokov po Nežnej revolúcii?

Sme 33 rokov po páde režimu a 30 rokov žijeme v samostatnom štáte. Potrebujeme občiansku spoločnosť? Aká je jej úloha a sme dostatočne spoločensky angažovaní? Prečo nie je sloboda samozrejmosť a prečo je dôležité, aby sme aj naďalej budovali a pestovali občiansku spoločnosť? Podujatie Vizionári – Opravári spoločnosti organizuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a Európska investičná banka v spolupráci s Grape PR v utorok 22. novembra 2022 o 10.00 h v Zážitkovom centre vedy Aurélium na Bojnickej 3 v Bratislave. Diskusie sa zúčastní aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Diskutovať bude
tiež Vladimír Šucha (vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku), Martina Kolesárová (riaditeľka Nadácie Pontis), Andrea Cox (riaditeľka digiQ), Ján Košturiak (prezident INOVATO), Henrich Krejča (novinár) a Adrian Vyčítal (Slovak Global Network). Moderuje Zlatica Puškárová. Podujatie môžete sledovať naživo na tomto linku alebo na www.vizionari.sk a www.tvnoviny.sk.

Konferencia o zmene klímy COP27

Na konferencii OSN o zmene klímy COP27, ktorá skončila v nedeľu ráno v egyptskom Šarm aš-Šajchu, Európska komisia preukázala ambície a flexibilitu, aby zostal cieľ udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 1,5 °C. Po náročnom týždni rokovaní sa vďaka dôraznému a jednotnému európskemu úsiliu podarilo dosiahnuť dohodu o zachovaní cieľov Parížskej dohody. Úloha prostredníka zo strany EÚ rovnako napomohla tomu, aby došlo k vyváženým novým dohodám o financovaní s rozšírenou darcovskou základňou s cieľom pomôcť zraniteľným komunitám čeliť stratám a škodám spôsobeným zmenou klímy. Pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy, strany sa dohodli, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C si vyžaduje rýchle, podstatné a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov: do roku 2030 ich treba znížiť o 43 % v porovnaní s úrovňou v roku 2019. Zároveň uznali, že na to potrebujeme v tomto kritickom desaťročí urýchlene konať. Potvrdili aj výzvu z glasgowského klimatického paktu aktualizovať podľa potreby vnútroštátne stanovené príspevky tak, aby sa do roku 2023 zosúladili s teplotným cieľom Parížskej dohody. Okrem toho má pracovný program zmierňovania zmeny klímy zostavený podľa glasgowského klimatického paktu slúžiť zmluvným stranám na to, aby svoje ciele a opatrenia sústredili na dosiahnutie klimatickej neutrálnosti. Pokiaľ ide o straty a škody, strany sa rozhodli zaviesť novú úpravu finančnej podpory určenej rozvojovým krajinám, ktoré sú mimoriadne ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy. Zahŕňa to aj nový fond na kompenzáciu strát a škôd. Vytvorí ho nadnárodný výbor, ktorý sa takisto bude zaoberať otázkou, ako rozšíriť zdroje financovania.

Podrobnosti:

Tlačová správa

Akt o digitálnych službách nadobúda účinnosť

Akt o digitálnych službách, ktorý dnes nadobúda účinnosť, je novým prelomovým súborom pravidiel EÚ na vytvorenie bezpečnejšieho a zodpovednejšieho online prostredia. Akt o digitálnych službách sa vzťahuje na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, službami alebo obsahom. Vytvára nové komplexné povinnosti pre online platformy s cieľom znižovať rozsah škôd a bojovať proti rizikám v online prostredí, zavádza silnú ochranu práv používateľov v online prostredí a pre digitálne platformy buduje jedinečný nový rámec transparentnosti a zodpovednosti. Tieto pravidlá, ktoré boli navrhnuté ako ucelený a jednotný súbor pravidiel pre EÚ, poskytnú používateľom novú ochranu a podnikom právnu istotu na celom jednotnom trhu. Akt o digitálnych službách je celosvetovo prvým regulačným súborom nástrojov svojho druhu a poslúži aj ako medzinárodné referenčné kritérium pre regulačný prístup k online sprostredkovateľom.

·       Nové povinnosti v oblasti digitálnych služieb – K novým pravidlám patria nové povinnosti na obmedzenie šírenia nezákonného obsahu a nezákonných produktov v online prostredí, na zvýšenie ochrany maloletých, či na poskytnutie väčšieho výberu a lepších informácií používateľom. Povinnosti rôznych online aktérov zodpovedajú ich úlohe, veľkosti a vplyvu v online ekosystéme. Prehľad je k dispozícii na tomto mieste.

·       Posilnené záruky v oblasti základných práv v online prostredí – Nová ochrana slobody prejavu obmedzí rozhodnutia platforiem týkajúce sa svojvoľného moderovania obsahu a používateľom ponúkne nové možnosti pri prijímaní informovaných opatrení proti platformám, na ktorých k takémuto moderovaniu obsahu došlo. Nové pravidlá tiež vyžadujú, aby boli podmienky používania platforiem prezentované jasne a stručne a aby sa rešpektovali základné práva používateľov. Veľmi veľké online platformy a internetové vyhľadávače budú okrem toho musieť vykonať komplexné posúdenie rizík, ktoré by mohli ohroziť základné práva vrátane slobody prejavu, ochrany osobných údajov, slobody a plurality médií v online prostredí, ako aj práv dieťaťa.

·       Nové právomoci Komisie v oblasti dohľadu – Komisia má právomoc vykonávať priamy dohľad nad veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi, t. j. spoločnosťami, z ktorých každá má zákaznícku základňu predstavujúcu viac než 10 % obyvateľstva EÚ, čo je približne 45 miliónov ľudí. Okrem toho bude musieť každý členský štát určiť koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude vykonávať dohľad nad inými subjektmi v rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych službách a v prípade nesystémových otázok aj nad veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi. Vnútroštátni koordinátori a Európska komisia budú spolupracovať prostredníctvom Európskeho výboru pre digitálne služby. Komisia zriaďuje Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT), ktoré ju pri vykonávaní úlohy dohľadu podporí internými a externými multidisciplinárnymi poznatkami.

Podrobnosti:

Tlačová správa

Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko sú pripravené plne sa zapojiť do schengenského priestoru

Komisia vyzýva Radu, aby bezodkladne prijala potrebné rozhodnutia s cieľom umožniť Bulharsku, Rumunsku a Chorvátsku plnú účasť v schengenskom priestore. V oznámení, ktoré bolo dnes prijaté, Komisia hodnotí dobré výsledky troch členských štátov v oblasti uplatňovania schengenských pravidiel. Tieto členské štáty už roky významne prispievajú k dobrému fungovaniu schengenského priestoru, a to aj počas pandémie a nedávno, keď čelili bezprecedentným dôsledkom vojny na Ukrajine. Hoci tieto tri krajiny sú už čiastočne viazané schengenskými pravidlami, kontroly na vnútorných hraniciach s týmito členskými štátmi neboli zrušené, a preto nevyužívajú všetky výhody, ktoré vyplývajú z toho, že sa stanú súčasťou schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach. Vďaka rozšírenému schengenskému priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach bude Európa:

·       bezpečnejšia – prostredníctvom posilnenej ochrany našich spoločných vonkajších hraníc a účinnej policajnej spolupráce,

·       prosperujúcejšia – odstránením strateného času na hraniciach a uľahčením kontaktov medzi ľuďmi a podnikmi,

·       atraktívnejšia – výrazným rozšírením najväčšieho spoločného priestoru na svete bez kontrol na vnútorných hraniciach.

Pod vedením českého predsedníctva bude Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci 8. decembra hlasovať o plnej účasti Bulharska, Rumunska a Chorvátska v schengenskom priestore bez kontroly vnútorných hraníc.

Podrobnosti:

Tlačová správa

Deň rovnosti odmeňovania

Tento rok je 15. november Európskym dňom rovnosti odmeňovania. Je to deň, keď ženy v EÚ symbolicky prestávajú dostávať výplatu za rovnakú prácu v porovnaní so svojimi mužskými kolegami.⁠ Ženy v Európskej únii stále zarábajú za rovnakú prácu menej ako muži, pričom priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v EÚ dosahuje 13 %. To znamená, že za každé euro, ktoré zarobí muž, dostanú ženy 0,87 eur. Pokrok je stabilný, stále však príliš pomalý, s poklesom rozdielu o 2,8 percentuálneho bodu za desať rokov. Na Slovensku je priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov na úrovni 15,8 %.

Podrobnosti :

Tlačová správa

Rozpočet EÚ na rok 2023

Európsky parlament a Rada Európskej únie na základe návrhu predloženého Európskou komisiou dosiahli dohodu o rozpočte EÚ na rok 2023. Dohoda sa týka záväzkov vo výške 186,6 mld. EUR a platieb vo výške 168,7 mld. EUR. Po prijatí rozpočtu by EÚ mohla mobilizovať značné finančné prostriedky na zmiernenie závažných dôsledkov ruskej útočnej vojny voči Ukrajine, a to v samotnej Ukrajine, ako aj v južnom susedstve a v členských štátoch. Podporila by sa tým aj prebiehajúca udržateľná obnova po pandémii koronavírusu a chránili a vytvárali by sa pracovné miesta. Podnietilo by to ďalšie investície do zelenšej, digitálnejšej a odolnejšej Európy a zároveň by sa chránili tí najzraniteľnejší v jej susedstve a na celom svete. Inštitúcie EÚ sa dohodli, že spolu s rozpočtom na rok 2023 schvália zmeny rozpočtu na rok 2022, ktoré Komisia predložila v priebehu tohto roka. Po ukončení schvaľovacieho procesu bude môcť Komisia naďalej podporovať Ukrajinu a pomáhať jej, pomáhať členským štátom, ktoré sú viac postihnuté prílevom migrantov a ukrajinských utečencov, posilniť pripravenosť Únie na lesné požiare, reagovať na súčasné ohniská vtáčej chrípky a moru ošípaných a riešiť ďalšie výzvy vyplývajúce z celkového makroekonomického kontextu. Ročný rozpočet na rok 2023 teraz formálne prijme Rada Európskej únie a Európsky parlament. Hlasovanie v pléne, ktoré bude znamenať zavŕšenie celého procesu, je v súčasnosti naplánované na 23. novembra 2022. Súbežne s ročným rozpočtom na rok 2023 môžu krajiny EÚ naďalej využívať pomoc z nástroja obnovy NextGenerationEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je jeho jadrom. Okrem zvýšenia rozpočtu Komisia 9. novembra navrhla bezprecedentný podporný balík pre Ukrajinu vo výške 18 mld. EUR na rok 2023. Táto podpora bude mať formu úverov s vysokým zvýhodnením, ktoré sa budú vyplácať v pravidelných splátkach od roku 2023.

Podrobnosti :

Tlačová správa

Spoločné vyhlásenie: 1 miliarda eur na koridory solidarity na účely zlepšenia globálnej potravinovej bezpečnosti a pomoci pre ukrajinskú ekonomiku

V rámci reakcie Európskej únie na ruskú agresiu proti Ukrajine Európska komisia a susediace členské štáty EÚ zriadili 12. mája 2022 koridory solidarity medzi EÚ a Ukrajinou. Tieto koridory solidarity sú nevyhnutnými obchodnými kanálmi pre vývoz poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny, ako aj pre vývoz a dovoz iného tovaru. Okrem toho sa vďaka čiernomorskej obilnej iniciatíve od augusta podarilo obnoviť dodávky obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov, čo viedlo k ďalšiemu zníženiu cien potravín na celom svete. Uvedené iniciatívy spolu umožnili vývoz približne 25 miliónov ton ukrajinského obilia, olejnatých semien a súvisiacich výrobkov na svetové trhy, a to aj do krajín, ktoré to najviac potrebujú. Koridory solidarity sú v súčasnosti jedinou možnosťou aj pre vývoz všetkých ostatných nepoľnohospodárskych ukrajinských tovarov do zvyšku sveta, a takisto aj na dovoz všetkého tovaru, ktorý Ukrajina potrebuje, ako je palivo a humanitárna pomoc. Koridory solidarity však dosahujú limity svojich kapacít, naďalej existujú úseky s nedostatočnou kapacitou a náklady na logistiku sú vysoké. S cieľom udržať a ďalej zvýšiť kapacitu koridorov solidarity boli mobilizované významné investície prostredníctvom rôznych existujúcich programov EÚ a vnútroštátnych programov. Európska komisia na podporu týchto koridorov solidarity bezodkladne vyčlení 250 miliónov eur vo forme grantov. Z krátkodobého hľadiska budú podporené rýchle zlepšenia, najmä pokiaľ ide o mobilné zariadenia, s cieľom skrátiť čakacie doby a zlepšiť pohyb cez hraničné priechody, ako aj ich prístupové trasy. Zo strednodobého hľadiska bude mobilizovaný Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a 50 miliónov eur s cieľom podporiť rozvoj infraštruktúry potrebný na ďalšie zvýšenie kapacity koridorov solidarity. V spolupráci s partnerskými finančnými inštitúciami, ako sú Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj a Svetová banka, je cieľom zabezpečiť likviditu pre prevádzkovateľov a financovanie opráv, ako aj zvyšovanie kapacity.  Spoločné vyhlásenie vydala Európska komisia, Česko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Moldavská republika, Ukrajina, Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj a skupina Svetovej banky.

Podrobnosti :

Tlačová správa

Oficiálne stanovisko Európskej komisie