Európska komisia sa rozhodla podať na Súdny dvor EÚ návrh na začatie konania proti Slovensku za to, že správne netransponovalo a nevykonalo časti smernice o biotopoch a časť smernice o vtákoch.

V článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch sa vyžaduje, aby sa plány a projekty, ktoré priamo nesúvisia so správou lokality sústavy Natura 2000 alebo pre ňu nie sú potrebné, ale môžu túto lokalitu významne ovplyvniť, podrobili primeranému posúdeniu ich vplyvov na lokalitu ešte pred ich realizáciou. V slovenských lesoch nachádzajúcich sa v lokalitách sústavy Natura 2000 prebieha intenzívna ťažba dreva, najmä asanačná ťažba vykonávaná v reakcii na rušivé zásahy v lesoch, ako je napríklad zamorenie lykožrútom alebo škody spôsobené búrkou. Slovenské právne predpisy však stále nezabezpečujú, aby boli činnosti asanačnej ťažby, ktoré by mohli mať významný vplyv na lokality sústavy Natura 2000, podrobené takýmto posúdeniam. Zároveň sú stále v platnosti plány obhospodarovania lesov, ktoré v minulosti neboli predmetom takéhoto posúdenia.

 

Táto vec sa týka aj nesprávneho uplatňovania článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch, pokiaľ ide o potrebu zabrániť poškodeniu biotopov a narušeniu populácie chráneného druhu. Odkedy Slovensko v roku 2004 vstúpilo do EÚ, populácia hlucháňa hôrneho v rámci 12 osobitne chránených území, ktoré boli klasifikované na účely jeho ochrany v zmysle smernice o vtákoch, klesla o polovicu. Hlavným dôvodom tohto výrazného poklesu je zánik vhodných biotopov spôsobený ťažbou dreva. Slovensko prijalo plán záchrany hlucháňa hôrneho, v ktorom uznalo tento pokles a vymedzilo opatrenia na jeho zastavenie. Tieto opatrenia sa však vo všeobecnosti nevykonali a ťažba dreva v lesoch s výskytom hlucháňa hôrneho pokračovala. Komisia preto zastáva názor, že Slovensko nepodniklo náležité kroky na to, aby predišlo poškodeniu biotopu hlucháňa hôrneho a významnému narušeniu populácie tohto živočíšneho druhu.

 

 

Navyše podľa článku 4 ods. 1 smernice o vtákoch je v prípade chránených druhov vtákov potrebné prijať zvláštne opatrenia týkajúce sa ich ochrany. Slovensko však takéto ochranné opatrenia stále neprijalo pre sedem z 12 osobitne chránených území klasifikovaných v prípade hlucháňa hôrneho.

Dnešné rozhodnutie nadväzuje na odôvodnené stanovisko zaslané slovenským orgánom v januári 2019. Komisiu znepokojuje, že ani po zmenách slovenských právnych predpisov v oblasti ochrany prírody a lesného hospodárstva smernica o biotopoch stále nie je transponovaná správne a na Slovensku stále existuje riziko ďalšieho poklesu populácie hlucháňa hôrneho. Od pristúpenia Slovenska k EÚ sa populácia hlucháňa hôrneho v rámci 12 dotknutých osobitných chránených území znížila o 49,4 %. Komisia sa preto rozhodla podať na Súdny dvor EÚ návrh na začatie konania proti Slovensku.

 

Viac ifnormácii na: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_1232

Ďalšie postúpenie na Súdny dvor: PORTUGALSKO a SLOVENSKO, pretože nezmapovali hluk a nevypracovali akčné plány v oblasti hluku

Európska komisia vyzýva Portugalsko a Slovensko, aby dodržiavali kľúčové ustanovenia smernice 2002/49/ES o posudzovaní a riadení environmentálneho hluku. Hluk spôsobuje ischemickú chorobu srdca, poruchy spánku a kognitívneho systému a stres. Preto sa v pravidlách EÚ o hluku od členských štátov vyžaduje, aby prijali mapy znázorňujúce miesta so škodlivým hlukom vo veľkých aglomeráciách alebo v okolí hlavných železničných tratí, ciest a letísk. Občania a orgány na základe týchto máp určia opatrenia v akčnom pláne na zníženie hluku škodlivého pre zdravie alebo na zabránenie jeho škodlivému účinku.

 

Bližšie informácie sa dozviete na : https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_1233