Autor matus

Komisia dnes zverejnila výročnú správu o programe Erasmus+ za rok 2019. Vyplýva z nej, že tento program naplno dosiahol svoje ciele na daný rok.  Celkový rozpočet na program Erasmus+ sa každým rokom zvyšuje. V roku 2019 dosiahol výšku 3,37 miliardy eur – o 547 miliónov eur viac ako v roku 2018, čo predstavuje nárast o 20 %. Vďaka tomuto rozpočtu sa prostredníctvom programu Erasmus+ podarilo podporiť takmer 940 000 zahraničných vzdelávacích skúseností a poskytnúť finančné. Údaje  za Slovensko: https://ec.europa.eu/assets/eac/factsheets/factsheet-sk-2019_en.htmlKomisia dnes okrem toho uverejnila aj prvú správu o programe Európsky zbor solidarity, ktorý sa spustil v októbri 2018. Ide o prvý program EÚ, ktorý je plne zameraný na podporu zapojenia mladých ľudí do činností v oblasti solidarity. V prvých 15 mesiacoch svojej existencie poskytol tento zbor podporu 3 750 projektom, pričom viac ako 27 000 mladým ľuďom ponúkol možnosť zúčastniť sa na individuálnom alebo tímovom dobrovoľníctve, stážach alebo pracovných činnostiach.Podrobnosti:Tlačová správaOficiálne stanovisko Európskej komisie...

Európska komisia dnes predstavila stratégiu, ktorou by sa malo zabrániť nahromadeniu nesplácaných úverov v Európskej únii, ku ktorému môže v budúcnosti dôjsť v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom. Cieľom stratégie je zabezpečiť, aby domácnosti a podniky v EÚ mali počas celej krízy naďalej prístup k potrebnému financovaniu.Banky zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní účinkov krízy spôsobenej koronavírusom tým, že udržujú financovanie ekonomiky. To má zásadný význam z hľadiska podpory hospodárskej obnovy EÚ. Vzhľadom na vplyv pandémie koronavírusu na hospodárstvo EÚ sa očakáva, že objem nesplácaných úverov v celej EÚ vzrastie, nie je však isté, kedy a v akom rozsahu k tomu dôjde. Kvalita aktív bánk, a teda aj ich úverová kapacita by sa mohli zhoršiť. Závisí to od toho, ako rýchlo sa hospodárstvo EÚ zotaví zo súčasnej krízy.Podrobnosti:Tlačová správaOficiálne stanovisko Európskej komisie...

Stratégia kybernetickej bezpečnosti EÚ a pravidlá na posilnenie odolnosti fyzických a digitálnych kritických subjektovKomisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku dnes predkložili novú stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ. Jej cieľom je posilniť kolektívnu odolnosť Európy proti kybernetickým hrozbám a pomôže zabezpečiť, aby mohli všetci občania a podniky plne využívať dôveryhodné a spoľahlivé služby a digitálne nástroje.Komisia taktiež predkložila návrhy na riešenie kybernetickej aj fyzickej odolnosti kritických subjektov a sietí: smernicu o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v celej Únii (revidovaná smernica NIS 2) a novú smernicu o odolnosti kritických subjektov. Týkajú sa širokej škály odvetví a sú zamerané na riešenie súčasných a budúcich online a offline rizík, od kybernetických útokov po trestnú činnosť alebo prírodné katastrofy.Nová stratégia kybernetickej bezpečnosti obsahuje konkrétne návrhy regulačných, investičných a politických iniciatív v troch oblastiach činnosti EÚ:Odolnosť, technologická suverenita a vedúce postavenieBudovanie operačnej kapacity na prevenciu, odrádzanie a reakciuPokrok v globálnom a otvorenom kybernetickom priestore prostredníctvom intenzívnejšej spoluprácePodrobnosti:Tlačová správaOficiálne stanovisko Európskej komisie...